Náš tridsiaty piaty rok nám priniesol samé skvelé zážitky z hrania pre fajn ľudí. Začiatkom jesene to nebolo inak
5. septembra nás čakali v Kremnici naši priatelia zo skupiny Vo vývoji. Festival „Folk v záhrade“ premenovali na „Folk v Kremnici“ a umiestnili ho na nádvorie pod Čiernou vežou, kde sa kedysi konával festival Kremnická Bašta. Vracať sa na miesta krásnych zážitkov je povzbudivé aj pre budúcnosť. Ale ešte predtým sme vyšli na Kremnický Štôs, kde sa naša skupina zrodila.
Ani muzikanti nie sú nesmrteľní. Životné príbehy mnohých z nich pozná len málo ľudí. Ale pri ohni sa bude dlho hovoriť „zahraj voľačo od Padyho.“
Nevídali sme sa často. Prespievali sme spolu zopár nocí s bandou muzikantov na Ozvenách ciest aj na Country ródeu a miešali sme spolu betón na dlážku do štúdia Granu. Stretávali sme sa zopárkrát do roka, ale neskôr, keď Padyho skupina Ozvena prestala hrať, už vôbec nie. Avšak Padyho pesničky mám v hlave a spievam ich oveľa častejšie, než sa s Padym stretávam. Žili sme rozdielne životy, ale v jeho pesničkách som nachádzal aj kus toho svojho. Preto si ich spievam a teším sa, že sa často niekto pridá.
Pokračovať v čítaní
Naša muzika jednoducho patrí von, do prírody, k táboráku, k vode, niekam pod oblohu. Takže, logicky, najviac hrávame v lete, keď sa nám blízki ľudia stretávajú vonku. Vpratávame preto do leta aj voľné dni s rodinami, aj muzikantské stretnutia, ktoré nášmu celoročnému hraniu v podzemí nášho štúdia dávajú zmysel.
Pokračovať v čítaníNaše albumy sú dostupné už aj na online platformách, čo však nič nemení na tom, že táto muzika znie najlepšie naživo.
Aprílový koncert v kaviarni v rusoveckom kostolíku svätého Víta sme si užili ako sa patrí. Začali sme tým najnaliehavejším, teda najprv sme zblajzli zákusky Kardinál a až potom sme išli chystať nástroje a aparatúru. Hrali sme pre fajn publikum a najmä pre Katku a Martina, ktorí sa o túto pozoruhodnú kaviareň doteraz starali. Vyrážajú do sveta a my sme im popriali šťastnú cestu do Zasľúbenej zeme, aj cestu časom, aj na Ostrov pokladov… proste všetko, čo môžu Rolničky popriať.
Milan Fořt má prezývku „Malej Stonge.“ Meria však vyše 180 cm, takže nevieme prečo „Malej.“ Proste Stonge je kamarát z dávnych čias, kedy študoval, býval a pracoval v na Slovensku a najmä hral. Najprv so skupinou Internát, neskôr v Poprade so skupinou Tymian. Stretávali sme sa na festivale Ozveny ciest v Kozárovciach, ale aj v Poprade na festivale Popradský Dostavník, ktorý bol do značnej miery Stongeho dielom. Keď sa Stonge vrátil do rodného kraja na západ od Karlových Varov, samozrejme, založil ďalšiu kapelu, samozrejme, trampskú. Volá sa príznačne Poslední vagón, pretože pamätníci vedia, že v poslednom vagóne osobného vlaku sa najčastejšie hrávalo, najmä v piatok a v nedeľu poobede.
Pokračovať v čítaníPesnička Dobré slovo získala svoju vizuálnu podobu vďaka našej kamarátke Dade Grácovej. Sami sme boli zvedaví, čo sa jej vybaví, keď pri počúvaní zatvorí oči. My sme totižto radi, keď sa ľuďom pri našich pesničkách vybaví niečo z ich života, keď v nich nájdu kúsok seba. Nech sa páči, tu je príbeh, snáď jeden z mnohých, ktoré vám zídu na um pri Dobrom slove.
Účinkujú: Kristína Gyepešová, Juraj Budzovský, Marcel Pekar, Michal Belás,
Žiaci Základnej umeleckej školy IWK v Považskej Bystrici – literárno dramatický odbor: Romana, Marieta, Markéta, Patrik, Terezka a Patrícia
Scenár, kamera, strih: Dada Grácová
Pomocná réžia: Kristína Gyepešová
Scenár a réžia záverečnej scény v ZUŠ: Juraj Budzovský
Odkedy hráme folkové pesničky, tešíme sa na stretnutia s inými kapelami, neraz takými ktorých pesničky si sami radi spievame. Pozývame ich k nám, aby nám zahrali a my zase im a tešíme sa, keď sa dostavia aj ďalší naši priatelia, ktorí správne predpokladajú, že ak sa im páči naša muzika, tak sa im, hádam, bude páčiť aj tá, ktorá sa zase páči nám. A tak sme, s láskavou podporou obce Ivanka pri Dunaji na 25. januára 2026 pozvali do tamojšieho infocentra komárňanskú skupinu Bazár. Predviedli sme im čo-to z nášho repertoáru a potom zase oni nám.
Pokračovať v čítaní
Zechenterova záhrada v Kremnici piaty raz zažila lokálny festival Folk v záhrade. Zásluhou Zdenka z kultúrneho centra „Akropola“ a folkových záhradníkov z kremnickej skupiny Vo vývoji sme mali opäť tú česť zahrať na rovnakej scéne s kremnickými folkáčmi. Najväčšiu radosť máme vždy z muzikantského dorastu, ktorý aj tentoraz priviedla Klára Štroffeková. Jej žiačky gitaristky ju sprevádzali pri speve krásnych balád.
Pokračovať v čítaní
Mohelnický dostavník bol vyše štyridsať rokov jedným z najslávnejších festivalov muziky, ktorú Česi dodnes nazývajú „portovní,“ pretože sa hrala na legendárnom festival Porta. Je to zmes folku, country, bluegrassu, swingu a vôbec všetkej muziky, ktorá sa hrávala pri táborových ohňoch, vo vlakoch, na kánojkách pri plavbách po riekach, v parkoch na lavičkách, jednoducho všade. Muzika bola súčasťou života množstva ľudí a najmä títo ľudia za ňou doteraz chodia na festivaly, ktoré si zachovali atmosféru country romantiky, trampského kamarátstva a folkovej slušnosti. Čím sa vyznačujú? Napríklad tým, že v areáli nenájdete rozhádzané odpadky, že nikoho neobťažujú opilci, že publikum spieva spolu s účinkujúcimi, že ľudia si užívajú pohodu, slobodu medzi priateľmi, bez ohľadu na to, či sa dovtedy poznali, alebo nie.
Pokračovať v čítaní
Na tom plagátiku sme sa najprv trochu smiali, potom nás veselosť prešla, keď hodinu pred vystúpením náš „mladý, začínajúci kapelník“ zistil, že zabudol doma kufrík so svojím vybavením a skákal do auta. Stihol sa otočiť domov bez infarktu, tak sme boli zase „veselá folk skupina.“
Pravdupovediac, neverili sme, že pri teplote 36°C niekto príde na kávu, ale mýlili sme sa. Miestni kaviarnici sú príčetní, takže roznášali oveľa viac chladených limonád ako kávičiek. Mimochodom, zachrániť zrušený kostol a urobiť z neho oázu pokoja, je skvelý nápad a, ako iste viete, „žiaden svet nie je dosť šíry pre skvelé plány strapatých hláv.“ Máme radi uskutočnené skvelé plány.
Naše ctené publikum tým pádom nevyprahlo a sem-tam sa aj pridalo so spevom, čo takisto máme radi. Napokon už sa vyše tridsiatich rokov snažíme písať a spievať pesničky, ktoré si dokáže zaspievať každý, pre koho je muzika tak trochu súčasťou života a nie iba hlukový smog na pozadí. Hrali sme všetko od „Malín“ cez „Koľaje“ a Zahrajte mi“ až po doteraz nenahraté pesničky „Voda“, Námornícka,“ či „Dobré časy“ a „Dobré slovo.“ Skončili sme štýlovo „Uhlíkmi.“
Slniečko zapadlo skôr ako my. Nefungujeme na solárnu energiu, ale na tú, ktorú nám dáva publikum.
Jediný nedostatok ten večer mal: Nestihli sme ochutnať špecialitu Sankt Vitus Kaffee – koláč Kardinál. Asi sa tam budeme musieť ešte zastaviť.
Pramene (12. 7. 2025) v Sklených Tepliciach sú vlastne stretnutím tamojšej skupiny Jasoň s muzikou a muzikantmi, ktorí sú im blízki žánrovo aj ľudsky. Publikum síce nepočetné, avšak zladené a súzniace s muzikou na javisku.
Okrem Jasoňa, ktorého pesničky si len tak pre seba aj my radi zahráme a pesničkára Martina Libiča, nás zaujali muzikantské dcéry v skupinách Šumichrast a Folktón. Dedičnosť v muzike je krásny jav.
Je pre nás vždy potešením zaspievať naše pesničky s pomocou prítomných a to sme si tentoraz naozaj užili a potom ešte spolu s publikom pesničky skupiny Katea.
Jar sme začali začiatkom marca na akustickú kapelu dosť netypicky – technickým sústredením. Dva dni sme s rešpektom počúvali nášho zvukára Alexa a skúšali nový systém odposluchov in-ear. Popri tom sme, samozrejme, hrali, tu na plný aparát, tu na jeden mikrofón, všetko sme si vyskúšali. A tiež sme si pospomínali na kopec pesničiek ktoré máme radi už desiatky rokov.
Uplynulý víkend 14. a 15. decembra 2024 sme naše tohoročné muzicírovanie zakončili. Najprv vystúpením pre ivančanov vonku v zime. My sme to nie že ustáli, ale uskackali a publikum si chodilo po teplý punč.
V nedeľu sme s našimi čoraz vzácnejšími kamarátmi – vrstovníkmi skupinou Jasoň hrali pre publikum z Báhone a okolia, tentoraz v teple.
Ostáva len popriať vám všetkým veľa zdravia a dobrej vôle okolo aj vovnútri. A nám, aby ste nám a našim pesničkám zachovali svoju priazeň aj v nadchádzajúcom roku 2025.
Vaše Rolničky
Za fotky z Ivanky ďakujeme Jakubovi Letenayovi.
7. novembra 2024 sme sa stretli s našimi priaznivcami v Dome QuoVadis v Bratislave a predviedli sme pesničky, ktoré sme sa naučili, aj tie, ktoré sme ešte nezabudli. Koncert sme nazvali „Čakanie na dobré časy“ podľa titulnej piesne a tiež preto, že nám pripadalo, že vieru v príchod dobrých časov je v týchto časoch bujnejúceho hulvátstva a bezohľadnosti nutné pestovať a posilňovať.
Pokračovať v čítaní
Plavenie sa na kánojkách po riekach je krásny zážitok a k vodáctvu takisto odjakživa patrila ohníková muzika. Tento rok sa velenia rolničkovej flotile ujal Juraj a zorganizoval plavbu nás muzikantov, našich rodných a milých a tiež tých, čo jednoducho majú radi našu muziku. Plavili sme sa po Mošonskom Dunaji.
Pokračovať v čítaní
Je istý druh ľudí, ktorým stačí málo ako inšpirácia pre veľké činy. Taký človek nájde na ulici maticu, zamyslí sa a potom si k nej dostavia lokomotívu. Takto nejako istý Jožo sa v dedinke Pitelová pozeral z terasy svojho domu na lúku pred ním a na hory na druhej strane údolia Hrona. Napadlo mu, že v tejto scenérii by výborne vyzeral hudobný festival.
Pokračovať v čítaní
Naše tohoročné muzicírovanie sme uzatvorili v Ivanke pri Dunaji, kde sme doma aj s naším Štúdiom U mačky Murindy. Ivanské vianoce sú príležitosťou stretnúť sa s priateľmi nad hrnčekom punču a obzrieť sa za uplynulým rokom. Keďže 9. decembra bola celkom slušná zima, ten punč bol fakt namieste. No a my sme sa tiež obzreli. Držíme sa svojich pesničiek a začali sme tou, kde sa spieva, že je večná škoda premárnených dní a liet.
Pokračovať v čítaní
„Už viem čo znamená v pesničke Hotel Hillary ten verš ’jako tenkrát když nám tvrdili, že je vítr stříbrný!’ “ zvolal Milo pred pamätnou tabuľou básnika Fráňu Šrámka v Písku neďaleko slávnej Putimskej brány. A to bolo iba jedno zo zaujímavých miest, ktoré sme posledný októbrový víkend roku 2023 v juhočeskom meste Písku stihli navštíviť a že ich tam je fakt veľa!
Pokračovať v čítaníK našej tohoročnej pesničke sme svojpomocne natočili video.
Nájdete ju aj v našom spevníku.
Autor pesničky: Dušan
Na mobily natáčali: Andrea, Milo, Hanka, Dušan
Použité sú krátke úryvky z dokumentárnych filmov a z archívu Stanleyho Rímeša.
Zvukovú stopu sme nahrali v našom štúdiu UMM (U mačky Murindy) v Ivanke pri Dunaji.
Všetko sme to stihli počas leta 2023.
Tento rok je celý zvláštny. Zvláštne veci sa dejú v povetrí, počasie blázni. Zvláštne veci sa dejú medzi nami ľuďmi, lebo toľko hulvátstva a nenávisti sme, hádam, doteraz v našich končinách ešte nezažili. Žijeme blízko vojny, našťastie však v mieri. Aj u nás v podzemí, kde si každú stredu hrávame, vládne mier. Teda väčšinou. S výnimkou chvíľ, keď sa hádame o nuansy umeleckého prevedenia. Napríklad o to, ktorú pesničku to práve hráme.
Pokračovať v čítaní
Na biedne zimy sme si už akosi museli zvyknúť. Nevie s tým nič urobiť parlament, ani hydrometeorologický ústav. Túto zimu sa zima dostavila presne v deň nášho každoročného Spievania Za pecou. Horský park bol pod snehom, všade sa sánkovalo a šmýkalo a v Lesnej škole vďaka Nadácii Horský park sálala keramický pec. Pokračovať v čítaní
Tento rok náš muzikantský program skončil už v novembri, avšak práve tento mesiac nám priniesol dva veľmi príjemné zážitky. Pokračovať v čítaní
Ivanka pri Dunaji je obec, ktorá bola kúsok od Bratislavy. Viedla do nej cesta, ktorú neskôr museli preložiť inam, pretože sa stavalo bratislavské letisko. Ale to už je veľmi dávno, to bola Bratislava ešte „bezpečne ďaleko.“ Ostatných hádam pätnásť rokov sa Ivanka potýka s problémami s dopravou, pretože množstvo áut prechádzajúcich cez ňu tvorí zápchy každé ráno, aj poobede. Istý čas bol problém vôbec sa dostať z Ivanky ráno do práce, pretože autá a autobusy trčali na ceste a prepchaté vlaky meškali. Pokračovať v čítaní
Mali sme tú česť hrať Ivančanom, dojedajúcim kopec jabĺčkových dobrôt, ktorých väčšinu napiekli žiaci ivanskej Základnej školy s učiteľmi a rodičmi. Koláčiky, plnené jabĺčka, štrúdle podľa receptov celej armády starých materí. A na zapitie nealkoholický jabĺčkový punč s ovocím. To je, prosím, len zlomok z toho, na čom sa dalo maškrtiť. Dobrôt prihlásených do súťaže bolo vyše stovky. Pokračovať v čítaní
Keď mi niekedy v deväťdesiatych rokoch môj kamarát Jožo priniesol z Írska cédéčko s názvom „Irish pub songs,“ netušil som, že to bude láska na celý život. Írske pesničky ma dostali postupne vlastne keltská muzika všeobecne. Veľmi sa mi páčila, túžil som ju hrať, ale na husle, píšťalky a banjo som jednoducho nemal odvahu. Lenže potom mi Jožo ukázal video z nejakej írskej krčmy, kde naozaj bol a videl, ako tam proste dvaja muzikanti do seba kopli po jednej whiskey, zobrali nástroje a spustili tak, že celá krčma skackala. Tak som si povedal, že keď to zvládnu oni, tak to by v tom bol čert…. Hádam po dvadsiatich rokoch som opäť zobral do rúk husle a začal skúmať, ako to tí Íri robia, že im to aj v krčme tak dobre znie. Pokračovať v čítaní
Hanka Daubnerová patrí do nášho muzikantského prostredia od roku 1999, kedy sme sa dozvedeli o televíznom seriáli „Pesničkári slovenskí.“ Bol najmä jej dielom a boli sme poctení pozvaním naplniť jeden z jeho dielov. Odvtedy sme mali novú kamarátku, ktorá nás potešila vždy, keď sa objavila na našich koncertoch Za pecou, či kdekoľvek inde. Zvykli sme ju volať Dobrou vílou slovenského folku. Zistili sme, že Hanka je kolektívnou láskou nielen nás muzikantov, ale takisto ľudí okolo televízie. Známi režiséri, kameramani, zvukári, všetci s ňou pracovali s radosťou a prednostne. Jej dobrému slovu nikto nechcel odolávať. A tak vďaka Hanke je v 56 dvanásťminútových reláciach uchované dielo množstva slovenských folkových pesničkárov a skupín. Kopec pesničiek, na ktoré sa tým pádom celkom nezabudne. A my zase nezabudneme na Hanku. Pokračovať v čítaní
Začiatkom leta 1991 sme cestovali do Kremnice na obhliadku táboriska pre tábory Lesnej YMCA, tam kde sa napokon zrodili Rolničky. Cestou v autobuse sme počuli neuveriteľnú správu, že Srbské lietadlá bombardujú Ljublanské letisko. Boli sme zdesení. Pripadalo nám to strašne blízko. Bol to začiatok strašnej, štvorročnej vojny v bývalej Jugoslávii. Nevedeli sme s tým nič robiť, len sme cítili strach a odpor. Nesúhlas. Z týchto pocitov, z nášho videnia sveta v čase, kedy sme sa v našej krajine ešte len učili žiť slobodne a na vlastnú zodpovednosť, pochádza pesnička Pobláznená zem. Pokračovať v čítaní
Vyzerá to tak, že sme mali zrejme poslednú skúšku v tomto roku, alebo v tejto vlne, alebo v čom vlastne. My to stále voláme skúška, ale vlastne teraz veľmi nie je na čo skúšať, takže trochu opakujeme a najmä si hráme všetko čo sa nám páči. Neznie to ako vonku pri ohni, ale ako v pivnici… pretože je to v pivnici.
Po dvoch rokoch sme si zahrali „Koledu,“ a „Novoročnú,“ napokon aj „Prskavku,“ tento rok len pre seba. Prehrali sme si kus vlastného repertoáru, siahli sme po pesničkách Pohody, Lesných Škriatkov, Jasoňa, Marien a došlo aj na Žalmana, Hop-Trop, Spirituál Kvintet. Na konci aj na Mekyho Žbirku a Hanu Zagorovú. Poznáte to: „Ešte túto…“ a potom „ešte túto…,“ ale nakoniec „a túto až nabudúce.“
Nevieme, kedy to bude, ale až sa zase bude dať hrať vonku, vylezieme z pivnice a budeme hrať. Radi pre vás, najradšej aj s vami.
Buďme, prosím, trpezliví, aby sme si mohli budúci rok zase spolu zahrať a zaspievať zdraví, podľa možnosti nerozhádaní, aspoň trochu láskaví, ale dospievaní nie…
Nadpis nehovorí o ceste Rolničiek niekam von, hoci pre nás išlo najprv o cestu do Rovinky piatkovou zápchou 1. októbra 2021. Miestni skauti si do tamojšieho Domu kultúry pozvali dlhoročného skauta Paľa Hricu na diskusiu o programe Omama, ktorý uskutočňuje združenie Cesta Von, kde Paľo pôsobí ako výkonný riaditeľ. Cesta von znamená vykonateľný plán pre deti z rómskych osád, ako nájsť cestu von z chudoby a postaviť sa na vlastné nohy. Pokračovať v čítaní
Pred tridsiatimi rokmi sa začal príbeh našej kapely v Kremnici a okolí. Máme v Kremnici veľa priateľov, poznáme kremnických muzikantov, veľakrát sme tam hrali a vždy bolo pre koho. To, že sme mohli tridsiate narodeniny osláviť práve v Kremnici, bol pre nás najkrajší darček od našich kremnických kamarátov na čele s Radom Junasom. Pokračovať v čítaní
Milí priatelia,
V máji sme sa po siedmich mesiacoch konečne zase stretli celá kapela a zistili, že sme ešte všetko nezabudli a že nás stále baví spolu hrať a už dokonca cvičíme novú pesničku, hoci s koncertovaním, ktoré nášmu muzicírovaniu predsa len dáva zmysel, je to všelijaké.
Lenže toto je náš tridsiaty rok a bez ohľadu na okolnosti si to chceme užiť.
Naše plány sú skromné, avšak potešíme sa, ak sa na nich zúčastníte. Pokračovať v čítaní
Vo vývoji na festivale Pramene v júli 2019
V júli 2014 som na festivale „Pramene“ videl hrať skupinu „Z ničoho nič.“ Bolo to šesť školáčiek s Radom Junasom a hrali pesničky, ktoré som poznal z repertoárov vtedy už nehrajúcich kremnických folkových skupín Tajf a Zvonybells. O rok neskôr to už bola skupina „Vo vývoji“ a rok po roku som potom sledoval, ako sa kapela skutočne vyvíja. Pokračovať v čítaní
Odjakživa každému na otázku kde budeme nabudúce hrať, odpovedáme, že kdekoľvek, kde nás pozvú preto, aby si nás vypočuli.
Tentoraz sa to stalo v Báhoni. Chodíme tam síce hrávať na Folkový úrad, ale tentoraz to bolo iné. Pokračovať v čítaní
Tento rok nám pandémia Covid-19 značne zmenila priority. Celé mesiace sme presedeli doma, všetky vystúpenia boli zrušené a namiesto skúšok sme mali videokonferencie. A to sme ešte boli radi, že je muzika len našou záľubou a nie zamestnaním. Keďže sme však nič prevratné nevymysleli, celý čas sme sa pripravovali na to, že sa zase všetko napraví a že bude zase pre koho hrať. Pokračovať v čítaní
Temer tri mesiace sme sa vídali len cez internet, až teraz konečne naživo. Dúfame v skorú príležitosť stretnúť sa aj s vami, kto našu muziku radi počúvate a spievate.
Skupina Zápalky býva spomínaná v súvislosti so skupinou Rolničky preto, lebo časť repertoáru Rolničiek tvoria niektoré pesničky, ktoré pôvodne hrávali ešte Zápalky. Je to preto, lebo Zápalky boli prvou skupinou, v ktorej som hrával.
Z hľadiska ľudského života je to veľmi dávno. V roku 1986 bol svet celkom iný ako dnes a aj my sme dnes iní, ako sme boli vtedy. Zhodou okolností sme sa Pokračovať v čítaní
V poslednej chvíli sme ešte stihli krásne hranie s Mincami vo fontáne v Liptovskom Mikuláši a potom to prišlo. Izolácia, neistota z prítomnosti neviditeľného, malého nepriateľa, pred ktorým sa nedá včas uhnúť inak, než že sa držíte niekde stranou. Žiadne koncerty, nijaké hranie pre kamarátov, ba dokonca nijaké skúšky. Iba raz týždenne si poklebetíme cez videokonferenciu, ale spoločne hrať a spievať sa tak nedá. A tak kujeme plány, lovíme nápady a snažíme sa nezabudnúť to čo sme vedeli. A aby ste na nás nezabudli aj vy, kto si naše pesničky sem-tam pospevujete, trochu sme sa pohrali s technikou a posielame vám pozdrav. A že sme si vybrali z nášho repertoáru, hádam, tú najväčšiu ftákovinu? To preto, lebo ftákoviny odbúravajú stres a depku a pomáhajú udržať nádej, že zase bude lepšie.
O pôvode tohto hodnotného opusu si prečítajte na tejto stránke.
Dušan Vančura
V roku 1985 moja mama niekde zohnala lístky na koncert Spirituál Kvintetu. Poznal som jeho muziku z albumu „Písničky z roku raz-dva“ a bol som zvedavý. Dorazili sme do Istropolisu, ktorého sála bola temer zaplnená, hoci nikde neviseli plagáty. Až ex post som sa dozvedel, že vtedajšie úrady koncert tak trochu sabotovali, hoci zakázať ho nemohli, pretože hosťom Spirituál Kvintetu bola sovietska speváčka Žana Bičevska.
Dodnes si pamätám začiatok koncertu: Na javisko ráznym krokom vošlo sedem členov Sprituál Kvintetu, Pokračovať v čítaní
Jesienky sú také nízke, fialové kvietky, ktoré rozkvitajú koncom leta. Vždy, keď ich vidím, spomeniem si na leto 1991, kedy sme so Žralokom, Mišou, Bobrom a jeho sestrou Zuzanou usporiadali prvý „Lesný tábor“ na Kremnickom Štôse. Už pred ním sme sa so Žralokom a Bobrom rozhodli, že skúsime spolu hrať ako kapela, minimálne táborová. S Mišou sme boli na lazoch obce Vrbovce kúpiť basu Julinku, Bobrovi sme ukázali ktorým koncom sa drží hore a do tábora sme už vedeli zahrať zopár pesničiek. Pokračovať v čítaní
Folková skupina Mince vo fontáne hrá zhruba rovnako dlho ako my. Stretávame sa s nimi temer tridsať rokov na rôznych pódiach a za nimi. A, ako to už býva, postupne sú tie stretnutia zriedkavejšie a vzácnejšie. Radi sme prijali pozvanie zahrať s nimi dvojkoncert v podniku Pianko v Liptovskom Mikuláši. Sobota 7. marca a vlastne celý týždeň predtým bol bohatý na nepriaznivé okolnosti. Milo si síce vyliečil narazený malíček na ľavej ruke, avšak plynule prešiel do chrípky s teplotou. Okrem toho Európu začalo obchádzať strašidlo korónavírusu, takže nebolo isté, či sa neobjaví plošný zákaz kultúrnych podujatí, alebo priamo folkovej muziky. Pokračovať v čítaní
Keď sme vystupovali na javisko Mohelnického Dostavníku, netušili sme, že to je jeho posledný ročník. Legendárny festival, ktorý 44 rokov riadil rukou pevnou a srdcom láskavým Pavel-Aligátor Nenkovský, zanechal spomienky a pocit vďačnosti, pretože muzika, ktorá sa tam hrala, hýbe našimi mysľami a citmi a posúva náš svet dobrým smerom.
Televízia NOE vo februári 2020 v rámci relácie „Mezi pražci“ využila aj záznam z nášho vystúpenia. Celú reláciu dôstojne moderuje Honza Žamboch a nás v nej nájdete od 33. minúty a 18. sekundy.
Toto leto nejako rýchlo uletelo. Možno aj preto, lebo sme zažili samé krásne muzikantské výpravy. Nebolo ich veľa, ale sme z nich nabudení doteraz.
Začalo sa to už v sobotu 22. júna, keď sme hneď ráno vyrazili do západočeskej Příbrami na pozvanie Pepu Smejkala, hlavného organizátora festivalu „Muzika Příbram.“ Pokračovať v čítaní
Prečítajte si na webe obce Ivanka pri Dunaji, čo o koncerte, ktorý napokon kvôli počasiu nebol v parku na lavičke, ale v ivanskom Informačnom centre, napísala Andrea Kosarová.