Pred tridsiatimi rokmi sa začal príbeh našej kapely v Kremnici a okolí. Máme v Kremnici veľa priateľov, poznáme kremnických muzikantov, veľakrát sme tam hrali a vždy bolo pre koho. To, že sme mohli tridsiate narodeniny osláviť práve v Kremnici, bol pre nás najkrajší darček od našich kremnických kamarátov na čele s Radom Junasom.
Druhý ročník festival Folk v záhrade pripravili spoločnými silami Rado Junas so skupinou Vo vývoji, občianske združenie Zlaté líšky a kultúrne centrum Akropola na čele so šéfom Zdenkom. Zechenterova záhrada sa stala miestom diania, ktoré sa oproti predošlému ročníku rozšírilo najmä o poobedňajší program pre deti. Vďaka nemu sa rodičia mohli aspoň trochu uvoľniť a deti sa potom nenudili v hľadisku.
My sme v sobotu ešte stihli navštíviť aktuálne pôsobisko Martina Varhaňovského, ktorý mal významný podiel na uskutočnení viacerých ročníkov festivalu Kremnická Bašta, kam sme radi chodili hrávať. V súčasnosti Martin vedie cukrársku dielňu v retro štýle, kde pred zrakmi nás, užasnutých návštevníkov vyrábajú cukrárky v krásnych rovnošatách „Atkáryho krumple“ podľa tajného receptu. Martinov výklad robí z návštevy dielne zážitok, ktorý nemôže pokračovať inak, ako odchodom do cukrárne na kávu s krumpľou.
Samotné muzicírovanie sa začalo o piatej. Program sme otvorili s Rolničkami blokom pesničiek od skupín, s ktorými sme sa stretávali a ktorých pesničky si dodnes radi hráme. Bohužiaľ, už svoju činnosť skončili, takže originálne prevedenie je dostupné len zo záznamu. Pripomenuli sme si Ozvenu, O.P.T, Pohodu a Lesných Škriatkov.
Klára Štroffeková priviedla na javisko partiu svojich žiačikov z Kremnickej ZUŠky. To je tá ZUŠka, kde okrem Kláry učí aj Maroš Vojtko a plno ďalších učiteľov, ktorí sa nesnažia za každú cenu vytĺcť z detí virtuózov, ale pomáhajú im poznať radosť z muzicírovania, vďaka ktorej potom tie decká zakladajú kapely, píšu pesničky a hrajú.
Keď som začul hlas malého speváka Samka, akoby som počul huslistu niekdajšej skupiny Zvonybells Števa Štroffeka. Bodaj by nie, Števo je Samkov strýko. V dynastii Štroffekovcov sa pesničky odovzdávajú z generácie na generáciu, takže sme si vypočuli „Na koni je nádherný svet,“ aj „Ja sa sem vrátim.“
Decká zahrali a zaspievali tak, že si plne zaslúžili silný potlesk uznanlivého publika. Nie preto, že sú ešte maličkí, ale preto, že to čo robia, robia dobre a pekne sa to počúva.
Potom Klára s gitarou a doprovodom huslistu zaspievala blok krásnych balád. Neviem, kde ich berie, pretože som ich nepoznal. Avšak to prevedenie im skutočne pristalo.
Druhý Samkov strýko Ivan Štroffek prišiel uzatvoriť blok priateľov svojej mamy Kláry. Po štrnástich rokoch vyšiel pre publikum sám s gitarou, zahral ukážku zo svojho repertoáru a pridal vlastnú úpravu tridsaťročnej rolničkovej pesničky „Pištolníci,“ ktorá sa mu vtedy zapáčila. Sme potešení, že ho doteraz sprevádza.
Vidieť Jasoň v plnom zložení je v ostatnom čase tak trochu sviatok, pretože jej členovia sú rozhádzaní od západu až po východ. Našťastie Kremnica je v strede, takže sme počuli Jasoňácke pesničky v plnom prevedení.
S Martinom Libičom sa na folkových scénach stretávame už zhruba dvadsať rokov. Minulý rok som spozornel počujúc Martina s doprovodom skupiny Vo vývoji. Prišli k nemu na javisko aj teraz a potvrdili, že toto spojenie autora a speváka s doprovodnou kapelou je šťastné.
Vo vývoji potom pokračovali sami blokom pesničiek z repertoáru bývalých kremnických skupín Tajf a Zvonybells, pridali aj čosi z vlastnej dielne. Vývoj má dobrý smer. Každý rok prinášajú čosi novšie, vyzretejšie, zaujímavé. Pri záverečnej piesni „Hľadanie“ sa dialo to, čo mám rád, hľadisko sa pridalo a slová „Nájsť kus pokoja v búrkach, nájsť kúsok svetla v tmách“ zneli tak, že sa nedalo neuveriť, že predsa len mnohí chceme „skúšať vždy stavať a nie búrať a napriek chybám hľadať čo zmysel má.“ Veľmi silná pieseň od skupiny Tajf, ktorá vďaka Vo vývoji neupadla do zabudnutia.
Poslednú časť koncertu sme obstarali my Rolničky. Viacerých prekvapilo, že nevideli medzi nami Majku. Nuž, covid síce podľa niektorých „náboženstiev“ neexistuje, ale my, ktorí sme ho zažili na vlastnej koži, vieme svoje. Majku dostal v lete, takže kapelové narodeniny oslávila v izolácii. Našťastie ju ochotne a bravúrne zastúpila naša „tieňová speváčka“ Barborka Janáková.
Zahrali sme prierez piesní od Jesienok, priamo zviazaných so začiatkom kapely na Kremnickom Štôse, cez Žiaden svet, ktorý sme si zaspievali s pomocou skupiny Vo vývoji, až po najnovšie Námornícku a Dublinskú.
Hrať pre skvelé a pozorné publikum, aké sa zišlo v Zechenterovej záhrade, je pre nás radosťou, zadosťučinením a v ostatnom čase aj sviatkom. Áno, bol to najkrajší darček od skupiny Vo vývoji, od kremničanov, ktorí prišli, ale aj od niekdajších lesnoymkárov a ďalších priaznivcov, ktorí zaplnili hľadisko.
To sme ešte netušili, čo príde. Prišla torta, mala nožičky muzikantov Vo vývoji a na vrchnej čokoládovej platni veľkú rolničku s tridsiatkou.
Sladké vyvrcholenie koncertu neznamenalo, že sa ide domov. Upratali sme veci z javiska a presunuli sa k ohňu, kde už Martin Libič s početným chórom spievali hodnotné piesne z detstva, ako „Darinka mandarinka.“ Skvelý začiatok, pokračovanie ešte lepšie.
Torta, špekáčky a pesničky pri ohni, to bolo to pravé finále, ktoré sa skončilo až dlho po polnoci.
V nedeľu sme sa vybrali na výlet na Kremnický Štôs na miesta spojené so zrodom Rolničiek. Sprevádzali nás Rado, vďaka ktorému sme tento krásny víkend mohli zažiť a Tibor, vďaka ktorému sme sa pred tridsiatimi rokmi dostali na Kremnický Štôs a skamarátili sa s kremničanmi.
Zišli sme z vyhliadky okolo Alžbetky na stanicu a tým sa skončilo naše stretnutie s fajn ľuďmi a s muzikou v Kremnici. Takéto zážitky dávajú zmysel písaniu pesničiek aj pravidelným skúškam, spotrebovanému času a energii. Ak niekomu nie je jasné, prečo v čase, keď stačí vraziť štuple do uší, líznuť obrazovku mobilu a máte muziky viac, než stihnete vypočuť za celý život, niekto ešte vôbec sám hrá a spieva, hoci nemusí, tak pre toto.