„Už viem čo znamená v pesničke Hotel Hillary ten verš ’jako tenkrát když nám tvrdili, že je vítr stříbrný!’ “ zvolal Milo pred pamätnou tabuľou básnika Fráňu Šrámka v Písku neďaleko slávnej Putimskej brány. A to bolo iba jedno zo zaujímavých miest, ktoré sme posledný októbrový víkend roku 2023 v juhočeskom meste Písku stihli navštíviť a že ich tam je fakt veľa!
Našu výpravu do Južných Čiech sme začali v Protivíne v krokodílej ZOO. Mysleli sme si, že nám ukážu krokodíla, možno dvoch. Lenže ono ich tam bolo vyše päťdesiat všetkých možných druhov a veľkostí od maličkých jašteričiek, až po päťmetrových obrov. Hľadeli na nás skrz sklo asi takým pohľadom, ako sa my dívame na drobný olovrant.
Po príchode do Písku sme sa krátko nazreli na oslavy výročia vzniku Československej republiky. Nízka účasť napovedá, že význam vlastnej histórie ctí čoraz menej ľudí. Lenže kto sa nepoučí z vlastných dejín… ťažko sa dočká dobrých čias. Prešli sme sa po píseckom kamennom moste, ktorý je starší než pražský Karlov most a videli sme písecký Titanic. To je blok domov na brehu Otavy a to meno mu miestni dali podľa tvaru. Vtedy ešte nevedeli že onedlho pri povodniach bude naozaj potopený a zaplavený do výšky prvého poschodia ako celá ľavobrežná štvrť Portyč.
Z lávky, ktorá vedie cez ostrov, sme obdivovali nádhernú panorámu mesta, ktorú sa celkom právom volajú „Písecké Hradčany,“ vyskúšali sme si v praxi prvý verš slávnej miestnej ľudovky „Když jsem já šel tou Putimskou branou“ a zapadli sme do reštaurácie U Reinerů, ktorá je, hádam, stopäťdesiat rokov najslávnejšou a najtradičnejšou píseckou reštauráciou. Ceny mierne, jedlo fantastické. Zverina mnohými spôsobmi, všetky boli delikátne.
Divadlo Pod čarou je píseckou alternatívnou scénou s celoročným bohatým programom všetkých možných divadelných a hudobných žánrov. Mali sme tú česť predviesť našu muziku výbornému publiku, ktoré jej zjavne rozumelo a prišlo tam kvôli nej. To sa potom dobre hrá aj rozpráva.
Po nás hrala podobne ako pred štrnástimi rokmi, skupina Congrass. Traja džentlmeni však neuspávali bluegrassovými štandardmi, ale hrali rozmanitý repertoár chytľavých pesničiek s originálnymi textami a hudbou čiastočne vlastnou, čiastočne prevzatou. Náš kapelník vyvaľoval okále najmä na banjistu Ondru, ktorý popri pickingu ešte aj bravúrne spieval.
Bol to fakt krásny večer, jeden z tých, kvôli ktorým pravidelne cvičíme a tešíme sa na ne. Ráno však výprava pokračovala výletom na rozhľadňu Jarník, na ktorú sa k nám pridali Tomáš z Divadla Pod čarou a redaktor Prácheňského Tam-tamu Zbyněk, ktorý sa postaral, aby po našom koncerte ostala stopa, takže mu ďakujeme za fotky, videozáznam aj rozhovor.
Prezreli sme si z výšky Písek, ale aj veľkú časť Južných Čiech až po Šumavu na obzore. Sme šťastní, že sme sa s muzikou opäť dostali do kraja Žalmanových pesničiek, na krásne miesta a najmä medzi výborných ľudí.
