Naše tohoročné muzicírovanie sme uzatvorili v Ivanke pri Dunaji, kde sme doma aj s naším Štúdiom U mačky Murindy. Ivanské vianoce sú príležitosťou stretnúť sa s priateľmi nad hrnčekom punču a obzrieť sa za uplynulým rokom. Keďže 9. decembra bola celkom slušná zima, ten punč bol fakt namieste. No a my sme sa tiež obzreli. Držíme sa svojich pesničiek a začali sme tou, kde sa spieva, že je večná škoda premárnených dní a liet.
Pokračovať v čítaní
„Už viem čo znamená v pesničke Hotel Hillary ten verš ’jako tenkrát když nám tvrdili, že je vítr stříbrný!’ “ zvolal Milo pred pamätnou tabuľou básnika Fráňu Šrámka v Písku neďaleko slávnej Putimskej brány. A to bolo iba jedno zo zaujímavých miest, ktoré sme posledný októbrový víkend roku 2023 v juhočeskom meste Písku stihli navštíviť a že ich tam je fakt veľa!
Pokračovať v čítaníK našej tohoročnej pesničke sme svojpomocne natočili video.
Nájdete ju aj v našom spevníku.
Autor pesničky: Dušan
Na mobily natáčali: Andrea, Milo, Hanka, Dušan
Použité sú krátke úryvky z dokumentárnych filmov a z archívu Stanleyho Rímeša.
Zvukovú stopu sme nahrali v našom štúdiu UMM (U mačky Murindy) v Ivanke pri Dunaji.
Všetko sme to stihli počas leta 2023.
Tento rok je celý zvláštny. Zvláštne veci sa dejú v povetrí, počasie blázni. Zvláštne veci sa dejú medzi nami ľuďmi, lebo toľko hulvátstva a nenávisti sme, hádam, doteraz v našich končinách ešte nezažili. Žijeme blízko vojny, našťastie však v mieri. Aj u nás v podzemí, kde si každú stredu hrávame, vládne mier. Teda väčšinou. S výnimkou chvíľ, keď sa hádame o nuansy umeleckého prevedenia. Napríklad o to, ktorú pesničku to práve hráme.
Pokračovať v čítaní
Na biedne zimy sme si už akosi museli zvyknúť. Nevie s tým nič urobiť parlament, ani hydrometeorologický ústav. Túto zimu sa zima dostavila presne v deň nášho každoročného Spievania Za pecou. Horský park bol pod snehom, všade sa sánkovalo a šmýkalo a v Lesnej škole vďaka Nadácii Horský park sálala keramický pec. Pokračovať v čítaní
Tento rok náš muzikantský program skončil už v novembri, avšak práve tento mesiac nám priniesol dva veľmi príjemné zážitky. Pokračovať v čítaní
Ivanka pri Dunaji je obec, ktorá bola kúsok od Bratislavy. Viedla do nej cesta, ktorú neskôr museli preložiť inam, pretože sa stavalo bratislavské letisko. Ale to už je veľmi dávno, to bola Bratislava ešte „bezpečne ďaleko.“ Ostatných hádam pätnásť rokov sa Ivanka potýka s problémami s dopravou, pretože množstvo áut prechádzajúcich cez ňu tvorí zápchy každé ráno, aj poobede. Istý čas bol problém vôbec sa dostať z Ivanky ráno do práce, pretože autá a autobusy trčali na ceste a prepchaté vlaky meškali. Pokračovať v čítaní
Mali sme tú česť hrať Ivančanom, dojedajúcim kopec jabĺčkových dobrôt, ktorých väčšinu napiekli žiaci ivanskej Základnej školy s učiteľmi a rodičmi. Koláčiky, plnené jabĺčka, štrúdle podľa receptov celej armády starých materí. A na zapitie nealkoholický jabĺčkový punč s ovocím. To je, prosím, len zlomok z toho, na čom sa dalo maškrtiť. Dobrôt prihlásených do súťaže bolo vyše stovky. Pokračovať v čítaní
Keď mi niekedy v deväťdesiatych rokoch mi môj kamarát Jožo priniesol z Írska cédéčko s názvom „Irish pub songs,“ netušil som, že to bude láska na celý život. Írske pesničky ma dostali postupne vlastne keltská muzika všeobecne. Veľmi sa mi páčila, túžil som ju hrať, ale na husle, píšťalky a banjo som jednoducho nemal odvahu. Lenže potom mi Jožo ukázal video z nejakej írskej krčmy, kde naozaj bol a videl, ako tam proste dvaja muzikanti do seba kopli po jednej whiskey, zobrali nástroje a spustili tak, že celá krčma skackala. Tak som si povedal, že keď to zvládnu oni, tak to by v tom bol čert…. Hádam po dvadsiatich rokoch som opäť zobral do rúk husle a začal skúmať, ako to tí Íri robia, že im to aj v krčme tak dobre znie. Pokračovať v čítaní
Hanka Daubnerová patrí do nášho muzikantského prostredia od roku 1999, kedy sme sa dozvedeli o televíznom seriáli „Pesničkári slovenskí.“ Bol najmä jej dielom a boli sme poctení pozvaním naplniť jeden z jeho dielov. Odvtedy sme mali novú kamarátku, ktorá nás potešila vždy, keď sa objavila na našich koncertoch Za pecou, či kdekoľvek inde. Zvykli sme ju volať Dobrou vílou slovenského folku. Zistili sme, že Hanka je kolektívnou láskou nielen nás muzikantov, ale takisto ľudí okolo televízie. Známi režiséri, kameramani, zvukári, všetci s ňou pracovali s radosťou a prednostne. Jej dobrému slovu nikto nechcel odolávať. A tak vďaka Hanke je v 56 dvanásťminútových reláciach uchované dielo množstva slovenských folkových pesničkárov a skupín. Kopec pesničiek, na ktoré sa tým pádom celkom nezabudne. A my zase nezabudneme na Hanku. Pokračovať v čítaní
Začiatkom leta 1991 sme cestovali do Kremnice na obhliadku táboriska pre tábory Lesnej YMCA, tam kde sa napokon zrodili Rolničky. Cestou v autobuse sme počuli neuveriteľnú správu, že Srbské lietadlá bombardujú Ljublanské letisko. Boli sme zdesení. Pripadalo nám to strašne blízko. Bol to začiatok strašnej, štvorročnej vojny v bývalej Jugoslávii. Nevedeli sme s tým nič robiť, len sme cítili strach a odpor. Nesúhlas. Z týchto pocitov, z nášho videnia sveta v čase, kedy sme sa v našej krajine ešte len učili žiť slobodne a na vlastnú zodpovednosť, pochádza pesnička Pobláznená zem. Pokračovať v čítaní
Vyzerá to tak, že sme mali zrejme poslednú skúšku v tomto roku, alebo v tejto vlne, alebo v čom vlastne. My to stále voláme skúška, ale vlastne teraz veľmi nie je na čo skúšať, takže trochu opakujeme a najmä si hráme všetko čo sa nám páči. Neznie to ako vonku pri ohni, ale ako v pivnici… pretože je to v pivnici.
Po dvoch rokoch sme si zahrali „Koledu,“ a „Novoročnú,“ napokon aj „Prskavku,“ tento rok len pre seba. Prehrali sme si kus vlastného repertoáru, siahli sme po pesničkách Pohody, Lesných Škriatkov, Jasoňa, Marien a došlo aj na Žalmana, Hop-Trop, Spirituál Kvintet. Na konci aj na Mekyho Žbirku a Hanu Zagorovú. Poznáte to: „Ešte túto…“ a potom „ešte túto…,“ ale nakoniec „a túto až nabudúce.“
Nevieme, kedy to bude, ale až sa zase bude dať hrať vonku, vylezieme z pivnice a budeme hrať. Radi pre vás, najradšej aj s vami.
Buďme, prosím, trpezliví, aby sme si mohli budúci rok zase spolu zahrať a zaspievať zdraví, podľa možnosti nerozhádaní, aspoň trochu láskaví, ale dospievaní nie…
Nadpis nehovorí o ceste Rolničiek niekam von, hoci pre nás išlo najprv o cestu do Rovinky piatkovou zápchou 1. októbra 2021. Miestni skauti si do tamojšieho Domu kultúry pozvali dlhoročného skauta Paľa Hricu na diskusiu o programe Omama, ktorý uskutočňuje združenie Cesta Von, kde Paľo pôsobí ako výkonný riaditeľ. Cesta von znamená vykonateľný plán pre deti z rómskych osád, ako nájsť cestu von z chudoby a postaviť sa na vlastné nohy. Pokračovať v čítaní
Pred tridsiatimi rokmi sa začal príbeh našej kapely v Kremnici a okolí. Máme v Kremnici veľa priateľov, poznáme kremnických muzikantov, veľakrát sme tam hrali a vždy bolo pre koho. To, že sme mohli tridsiate narodeniny osláviť práve v Kremnici, bol pre nás najkrajší darček od našich kremnických kamarátov na čele s Radom Junasom. Pokračovať v čítaní
Milí priatelia,
V máji sme sa po siedmich mesiacoch konečne zase stretli celá kapela a zistili, že sme ešte všetko nezabudli a že nás stále baví spolu hrať a už dokonca cvičíme novú pesničku, hoci s koncertovaním, ktoré nášmu muzicírovaniu predsa len dáva zmysel, je to všelijaké.
Lenže toto je náš tridsiaty rok a bez ohľadu na okolnosti si to chceme užiť.
Naše plány sú skromné, avšak potešíme sa, ak sa na nich zúčastníte. Pokračovať v čítaní
Vo vývoji na festivale Pramene v júli 2019
V júli 2014 som na festivale „Pramene“ videl hrať skupinu „Z ničoho nič.“ Bolo to šesť školáčiek s Radom Junasom a hrali pesničky, ktoré som poznal z repertoárov vtedy už nehrajúcich kremnických folkových skupín Tajf a Zvonybells. O rok neskôr to už bola skupina „Vo vývoji“ a rok po roku som potom sledoval, ako sa kapela skutočne vyvíja. Pokračovať v čítaní
Odjakživa každému na otázku kde budeme nabudúce hrať, odpovedáme, že kdekoľvek, kde nás pozvú preto, aby si nás vypočuli.
Tentoraz sa to stalo v Báhoni. Chodíme tam síce hrávať na Folkový úrad, ale tentoraz to bolo iné. Pokračovať v čítaní
Tento rok nám pandémia Covid-19 značne zmenila priority. Celé mesiace sme presedeli doma, všetky vystúpenia boli zrušené a namiesto skúšok sme mali videokonferencie. A to sme ešte boli radi, že je muzika len našou záľubou a nie zamestnaním. Keďže sme však nič prevratné nevymysleli, celý čas sme sa pripravovali na to, že sa zase všetko napraví a že bude zase pre koho hrať. Pokračovať v čítaní
Temer tri mesiace sme sa vídali len cez internet, až teraz konečne naživo. Dúfame v skorú príležitosť stretnúť sa aj s vami, kto našu muziku radi počúvate a spievate.
Skupina Zápalky býva spomínaná v súvislosti so skupinou Rolničky preto, lebo časť repertoáru Rolničiek tvoria niektoré pesničky, ktoré pôvodne hrávali ešte Zápalky. Je to preto, lebo Zápalky boli prvou skupinou, v ktorej som hrával.
Z hľadiska ľudského života je to veľmi dávno. V roku 1986 bol svet celkom iný ako dnes a aj my sme dnes iní, ako sme boli vtedy. Zhodou okolností sme sa Pokračovať v čítaní
V poslednej chvíli sme ešte stihli krásne hranie s Mincami vo fontáne v Liptovskom Mikuláši a potom to prišlo. Izolácia, neistota z prítomnosti neviditeľného, malého nepriateľa, pred ktorým sa nedá včas uhnúť inak, než že sa držíte niekde stranou. Žiadne koncerty, nijaké hranie pre kamarátov, ba dokonca nijaké skúšky. Iba raz týždenne si poklebetíme cez videokonferenciu, ale spoločne hrať a spievať sa tak nedá. A tak kujeme plány, lovíme nápady a snažíme sa nezabudnúť to čo sme vedeli. A aby ste na nás nezabudli aj vy, kto si naše pesničky sem-tam pospevujete, trochu sme sa pohrali s technikou a posielame vám pozdrav. A že sme si vybrali z nášho repertoáru, hádam, tú najväčšiu ftákovinu? To preto, lebo ftákoviny odbúravajú stres a depku a pomáhajú udržať nádej, že zase bude lepšie.
O pôvode tohto hodnotného opusu si prečítajte na tejto stránke.
Dušan Vančura
V roku 1985 moja mama niekde zohnala lístky na koncert Spirituál Kvintetu. Poznal som jeho muziku z albumu „Písničky z roku raz-dva“ a bol som zvedavý. Dorazili sme do Istropolisu, ktorého sála bola temer zaplnená, hoci nikde neviseli plagáty. Až ex post som sa dozvedel, že vtedajšie úrady koncert tak trochu sabotovali, hoci zakázať ho nemohli, pretože hosťom Spirituál Kvintetu bola sovietska speváčka Žana Bičevska.
Dodnes si pamätám začiatok koncertu: Na javisko ráznym krokom vošlo sedem členov Sprituál Kvintetu, Pokračovať v čítaní
Jesienky sú také nízke, fialové kvietky, ktoré rozkvitajú koncom leta. Vždy, keď ich vidím, spomeniem si na leto 1991, kedy sme so Žralokom, Mišou, Bobrom a jeho sestrou Zuzanou usporiadali prvý „Lesný tábor“ na Kremnickom Štôse. Už pred ním sme sa so Žralokom a Bobrom rozhodli, že skúsime spolu hrať ako kapela, minimálne táborová. S Mišou sme boli na lazoch obce Vrbovce kúpiť basu Julinku, Bobrovi sme ukázali ktorým koncom sa drží hore a do tábora sme už vedeli zahrať zopár pesničiek. Pokračovať v čítaní
Folková skupina Mince vo fontáne hrá zhruba rovnako dlho ako my. Stretávame sa s nimi temer tridsať rokov na rôznych pódiach a za nimi. A, ako to už býva, postupne sú tie stretnutia zriedkavejšie a vzácnejšie. Radi sme prijali pozvanie zahrať s nimi dvojkoncert v podniku Pianko v Liptovskom Mikuláši. Sobota 7. marca a vlastne celý týždeň predtým bol bohatý na nepriaznivé okolnosti. Milo si síce vyliečil narazený malíček na ľavej ruke, avšak plynule prešiel do chrípky s teplotou. Okrem toho Európu začalo obchádzať strašidlo korónavírusu, takže nebolo isté, či sa neobjaví plošný zákaz kultúrnych podujatí, alebo priamo folkovej muziky. Pokračovať v čítaní
Keď sme vystupovali na javisko Mohelnického Dostavníku, netušili sme, že to je jeho posledný ročník. Legendárny festival, ktorý 44 rokov riadil rukou pevnou a srdcom láskavým Pavel-Aligátor Nenkovský, zanechal spomienky a pocit vďačnosti, pretože muzika, ktorá sa tam hrala, hýbe našimi mysľami a citmi a posúva náš svet dobrým smerom.
Televízia NOE vo februári 2020 v rámci relácie „Mezi pražci“ využila aj záznam z nášho vystúpenia. Celú reláciu dôstojne moderuje Honza Žamboch a nás v nej nájdete od 33. minúty a 18. sekundy.
Toto leto nejako rýchlo uletelo. Možno aj preto, lebo sme zažili samé krásne muzikantské výpravy. Nebolo ich veľa, ale sme z nich nabudení doteraz.
Začalo sa to už v sobotu 22. júna, keď sme hneď ráno vyrazili do západočeskej Příbrami na pozvanie Pepu Smejkala, hlavného organizátora festivalu „Muzika Příbram.“ Pokračovať v čítaní
Skupina Rolničky nacvičila svoje prvé pesničky v roku 1991. Odvtedy sa ich v repertoári nazbieralo 81, všetky pôvodné. Väčšina z nich je nahratá na piatich albumoch, ktoré vznikli v rokoch 1993 – 2018.
Rolničky bývajú zaraďované spravidla medzi folkové skupiny. Vznikli ako „táborová,“ či presnejšie „táboráková“ skupina a ich pesničky sú dodnes chytľavé, nekomplikované a teda „spievateľné.“
Zo zakladajúcich členov už hrá iba Dušan Franců, v súčasnom zložení Rolničky hrajú od roku 2016:
Mária Goliašová – spev, cajon, zobcová flauta
Hana Jóžová – spev, priečna a zobcová flauta, husle
Juraj Janák – spev, kontrabas
Miloslav Hladík – spev, gitara
Dušan Franců – spev, dvanásťstrunová gitara, banjo
Viac informácií v skupine nájdete v sekcii „História.“
Prvotné nastavenie odposluchov:
Všetky spevy vyrovnané – iba do odposluchov 1 a 2.
12-str. gitara – do odposluchu 2
6-str. gitara – do odposluchu 1
Kontrabas, cajon, perkusie – do odposluchov 1 a 2.
Podľa aktuálnej situácie povieme čo chceme do odposluchov 3 a 4.
| Dodávateľ: | Hudobná spoločnosť Gran, občianske združenie |
| Sídlo | Hronská 22, 821 07 Bratislava |
| IČO | 36076317 |
| DIČ | 2022074450 |
| IBAN: | SK17 8330 0000 0027 0110 7862 |
| Zastúpená | Hana Jóžová, predsedníčka |
Prečítajte si na webe obce Ivanka pri Dunaji, čo o koncerte, ktorý napokon kvôli počasiu nebol v parku na lavičke, ale v ivanskom Informačnom centre, napísala Andrea Kosarová.