Jesienky sú také nízke, fialové kvietky, ktoré rozkvitajú koncom leta. Vždy, keď ich vidím, spomeniem si na leto 1991, kedy sme so Žralokom, Mišou, Bobrom a jeho sestrou Zuzanou usporiadali prvý „Lesný tábor“ na Kremnickom Štôse. Už pred ním sme sa so Žralokom a Bobrom rozhodli, že skúsime spolu hrať ako kapela, minimálne táborová. S Mišou sme boli na lazoch obce Vrbovce kúpiť basu Julinku, Bobrovi sme ukázali ktorým koncom sa drží hore a do tábora sme už vedeli zahrať zopár pesničiek.
Ten tábor sa vydaril. Chodili sme na výlety, hrali sme lacrosse a ringo, púšťali šarkany a v správnom čase prešli aj na bláznivé hry ako súboje s matracmi a boj o ešus. Pili sme vodu zo studničky, na umývanie sme si brali vodu z korýt, kam chodilo piť stádo priateľských kráv. Každý večer sme sedeli okolo ohňa na sedátkach, ktoré sme si sami vyrobili. Hrali sme na gitarách a base a všetci sme spievali, vtedy to bolo akosi normálne. A potom sme spali v stanoch, alebo pod širákom – teda pod hviezdnatou oblohou.
Poľovnícka chata nad obcou Nevoľné stojí na streche sveta a každý večer sme odtiaľ pozerali na mestečká hlboko pod sebou. Cez deň sme sa hrali a rozprávali, večer sme spievali. Vtedy neboli mobily ani internet, takže nikto z nás neunikal do nekonečného virtuálneho sveta. Boli sme spolu a okolo nás len lúky, lesy, srnky, medvede, myši, kance a iní domáci obyvatelia. Posledný deň sme zložili stany a kráčali cez lúky plné kvitnúcich jesienok ku známej kremnickej „vyhliadke.“ Zišli sme dolu na stanicu počkali na vlak a rozlúčkou na stanici sa to skončilo. Vlastne začalo. Vznikol oddiel Eldorado a pesnička Jesienky, ktorá patrí do prvej trojice pôvodných rolničkových piesní. Nájdete ju v albume „Ostalo nám spievanie.“
