Na návšteve u Mincí vo fontáne

Folková skupina Mince vo fontáne hrá zhruba rovnako dlho ako my. Stretávame sa s nimi temer tridsať rokov na rôznych pódiach a za nimi. A, ako to už býva, postupne sú tie stretnutia zriedkavejšie a vzácnejšie. Radi sme prijali pozvanie zahrať s nimi dvojkoncert v podniku Pianko v Liptovskom Mikuláši. Sobota 7. marca a vlastne celý týždeň predtým bol bohatý na nepriaznivé okolnosti. Milo si síce vyliečil narazený malíček na ľavej ruke, avšak plynule prešiel do chrípky s teplotou. Okrem toho Európu začalo obchádzať strašidlo korónavírusu, takže nebolo isté, či sa neobjaví plošný zákaz kultúrnych podujatí, alebo priamo folkovej muziky.


Kaviareň Pianko v Liptovskom Mikuláši je originálny priestor niekdajšieho gazdovského dvora s dvoma chalúpkami. V tej ľavej sa čapuje, nalieva a varí káva a tiež sa to tam pije. V tej pravej sa to iba pije a počúva sa muzika – teda keď je čo počúvať. No a v tú sobotu teda bolo. Mince vo fontáne sme temer nespoznali, lebo sme ich už dlho nepočuli a nevideli. Tomáš, Jano a Vlado zahrali fakt pekné pesničky, pre nás všetky nové. Dostali sme od nich ich cédéčko „Záleží na nás.“ Vlado nás vopred varoval, že to je rock, tak aby sme ako folkáči neutrpeli šok. Cestou späť sme si to vypočuli a zhodli sme sa, že keby takáto muzika hrala v rádiu, tak by to vôbec nebolo márne. Štyri z piatich Rolničiek odporúčajú vypočuť!

Keď publikum silným aplausom vyprevadilo svoju obľúbenú kapelu, natlačili sme sa do priestoru pre muzikantov my. V priestore pre dvoch ľudí sme trojicu muzikantov vystriedali my štyria. Keby tam bol s nami aj Milo, tak sa tam už nenadýchneme.

No a potom sme sa do toho pustili, hrdí na naše prvé vypredané vystúpenie. Čo na tom, že to bola taká väčšia obývačka… Prítomní ľudia boli skvelí, počúvali, tlieskali, spievali a my sme zažívali sen folkového muzikanta. Náš „bezmilový“ repertoár sme minuli do posledného kúska a napokon sme liptákov obšťastnili naším opusom „Chtěl bych být medvídkem.“ Vydržali statočne až do konca a lúčili sme sa v dobrej vôli na oboch stranách.

Viete na čo myslia muzikanti v aute počas nočnej cesty domov z takejto akcie? Že vôbec nie je márne, že sa zanovito tej muziky držíme.

Za fotografie ďakujeme Tomášovi a Ferrymu.

Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.