Dušan Vančura
V roku 1985 moja mama niekde zohnala lístky na koncert Spirituál Kvintetu. Poznal som jeho muziku z albumu „Písničky z roku raz-dva“ a bol som zvedavý. Dorazili sme do Istropolisu, ktorého sála bola temer zaplnená, hoci nikde neviseli plagáty. Až ex post som sa dozvedel, že vtedajšie úrady koncert tak trochu sabotovali, hoci zakázať ho nemohli, pretože hosťom Spirituál Kvintetu bola sovietska speváčka Žana Bičevska.
Dodnes si pamätám začiatok koncertu: Na javisko ráznym krokom vošlo sedem členov Sprituál Kvintetu, chytili nástroje a spustili „Máš všechny trumfy mládí a ruce čistý máš, jen na tobě teď záleží, na jakou hru se dáš.“ No a keď zaznelo posledné „musíš za svou pravdou stát,“ všetci sme vstali a aplausom narušili statiku vtedajšieho „Domu Odborov.“ Než koncert skončil, spoznal som pesničky „Mlýny,“ „Chci sluncem býť“ a niekoľko ďalších, z ktorých kričala výzva „Buďte slobodní a nedajte sa!“ Medzi pesničkami nás bavili Jiří Tichota a Dušan Vančura svojimi výkladmi k pesničkám, ktoré komančom museli naháňať husiu kožu a nás fantasticky bavili.
Odvtedy som sa bol niekoľko razy nadýchnuť sloboty na koncertoch Spirituál Kvintetu, ktoré zahŕňali aj bloky pesničiek skupiny Brontosauři. To som už zistil, že skvelé texty mnohých slobodymilovných piesní napísal kontrabasista Dušan Vančura, pôvodným povolaním počítačový technik z firmy Aritma. Miloval som a dodnes milujem jeho mužný sólový spev v piesni „Mlýny.“ Spomínam si takisto na pocit, keď v kulturáku v Karlovke zazneli hlasom Františka Nedvěda posledné slová jeho textu piesne Farao: „Kus Mojžíše je v každém z nás, tak jak to bude dááááááál?!“ To už som vnímal ako otvorenú výzvu prestať sa báť komančov a začať sa uchádzať o slobodu, na ktorú máme všetci nárok.
Začal som hrať v kapelách a na pozadí mojej muziky boli Brontosauři a Spirituál Kvintet. Dodnes sú. Slobodu máme, postupne zabúdame, že si ju musíme vážiť a je dobre, že nám to Spirituál Kvintet doteraz pripomína. Ešte pred pár rokmi som sa opäť na diaľku poklonil majstrovi Vančurovi po vypočutí novej pesničky „Do ráje nevede most.“ Jeho sólový spev len zdôraznil to, že tento text je z jeho hlavy a srdca. Pridal som ju s úctou a obdivom do repertoáru piesní, ktoré si spievam.
Keď som na Folkovom Chvojení stretol v zákulisí Spirituál Kvintet, bol som z toho hotový ako trinásťročná fanynka. Nenašiel som guráž ísť osobne poďakovať pánom Tichotovi a Vančurovi za to, ako veľmi ovplyvnili moju muziku, moje myšlienky a vlastne celý môj život. Napokon som len jedným z tisícov, ľudí, ktorí sú na tom, nepochybne, rovnako. Mal som ísť? Neviem, ale teraz, keď zrazu Dušan Vančura odišiel za okolností, ktoré sa nedali predvídať, ba pred pár týždňami ani len vymyslieť, to už, bohužiaľ, neurobím. Budem ďalej spievať pesničky s jeho textami. Pre ľudí ochotných počúvať, aj pre seba, aby sme nezabudli, že „ten pramen vody živé má v sobě každý z nás a vytryskne jak gejzír, až přijde jeho čas.“
Ďakujem.