Tento rok je celý zvláštny. Zvláštne veci sa dejú v povetrí, počasie blázni. Zvláštne veci sa dejú medzi nami ľuďmi, lebo toľko hulvátstva a nenávisti sme, hádam, doteraz v našich končinách ešte nezažili. Žijeme blízko vojny, našťastie však v mieri. Aj u nás v podzemí, kde si každú stredu hrávame, vládne mier. Teda väčšinou. S výnimkou chvíľ, keď sa hádame o nuansy umeleckého prevedenia. Napríklad o to, ktorú pesničku to práve hráme.
Alebo keď si pravé krídlo myslí, že to treba spievať viac nahlas, kým ľavé krídlo myslí, že to treba potichšie a Majka v strede preferuje tichšie, ale niekde radšej hlasnejšie… Napokon zasahuje Hanka s krabicou koláčikov. Potom všetci prežúvame a opäť zavládne mier. Okrem toho nevynecháme nijakú príležitosť, ktorá sa dať osláviť konzumáciou dobrôt. Toť narodeniny, toť meniny. Vtedy idú umelecké ciele bokom.
Vystúpenia amatérskej folkovej skupiny sú vcelku riedke, musia sa zmestiť medzi všetky naše ostatné aktivity a povinnosti. O to viac si dávame záležať. Na jar sme hrali na Ivanskej Májovici, čo je pestré pásmo domácej muziky. Hrali sme medzi ivanskou dychovkou a ivanskou rockovou skupinou. Publikum bolo, ako vždy, láskavé bez ohľadu na žáner, navyše v ňom boli vcelku bohato zastúpení naši kamaráti lukostrelci. Radosť hrať.
„Antivýchovný nekoncert“ bol krycí názov pre vystúpenie v internáte pre stredoškolských študentov a ich vychovávateľov. Je pre nás vzácne hrať pre publikum, v ktorého veku sme písali prvé pesničky, niektoré z nich dodnes hráme. Študáci rozumeli, takže to bolo príjemné hranie a takisto nasledujúci pokec. Divadlo mladosti má totižto stále podobný obsah a dej, len kulisy sa menia. Takže veľká vďaka patrí Mirovi, ktorý to zorganizoval.
V máji sme sa podieľali na konšpiračnej akcii s krycím názvom „prekvap nevestu!“ V réžii ženícha a hlavného svadobného režiséra sa podarilo nevestu, ktorá si želala do zoznamu pesničiek púšťaných na svadobnej zábave z notebooku pridať viacero našich, prekvapiť doručením živých Rolničiek počas chvíle, kedy ju vylákali von zo sály. Láska aj hory prenáša a kapelu prináša, takže sme s chuťou hrali pre novomanželov a svadobných hostí, ktorí tancovali a spievali s nami. Prvý raz sme tu verejne zaspievali pesničku „Dobré časy,“ aby to teda aj z našej strany bolo trochu prekvapenie. Dopadlo to celé výborne, manželia sú doteraz spolu.
V júni sme usilovne cvičili na predposledný víkend. V piatok sme si dohovorili hranie v Kôlničke. To je vlastne reštaurácia v Dúbravke, kde sa konzumuje dobré jedlo aj pitivo a k tomu občas aj muzika. Tentoraz to bola najmä tá muzika. Hľadisko totižto zaplnili priatelia, ktorí na našu muziku ešte nezabudli, aj s ich deťmi a priateľmi tých detí, no proste výborná atmosféra. Doteraz som si myslel, že deti z našich pesničiek vnímajú akurát tak „ui-ui“ a „kroch-kroch“ z pesničky Prasiatko. Lenže malý František prekvapil svojho otca na druhý deň logickou otázkou „prečo sa tam (v pesničke Cesta časom) spieva, že je prekvapený Nemilo, keď ten ujo sa volá Milo?“
Hneď na druhý deň v sobotu sme vyrazili na pomedzie Čiech a Moravy, kde na Křížovej hore usporadúva skupina Kapky festival „Putování za písničku“ a to od čias, kedy tam postavili rozhľadňu spojenú s amfiteátrom. Videli sme v praxi ako to vyzerá, keď „folk je muzika, za ktorou musíte prísť.“ Publikum si to na horu vyšliapalo a potom tvárou v tvár klesajúcemu slniečku a nám pozorne počúvalo. Samí príjemní a navzájom ohľadupní ľudia, ktorí rozumeli našej slovenčine a čo je ešte viac potešiteľné, rozumeli aj našej češtine, keď sme spievali pesničku „Andělé.“ Na rozhľadňu sme, samozrejme, vyliezli, ale až po našom vystúpení.
V nedeľu sme sa budili po noci, ktorú sme čiastočne prekecali a čiastočne prespievali s kamarátmi zo skupiny Marien. Konečne… čím viac povinností, tým sú naše stretnutia redšie. Priateľstvo je súčasťou muzikantského života. Musí byť, inak by to nefungovalo.
Stálo to za to. Každá skúška, každé vystúpenie. Nechodíme robiť zvukovú kulisu, ale radi prijmeme pozvanie tam, kde nás naozaj chcú vidieť a počuť. Z tohto pohľadu dopadol prvý polrok 2023 na výbornú.