Na tom plagátiku sme sa najprv trochu smiali, potom nás veselosť prešla, keď hodinu pred vystúpením náš „mladý, začínajúci kapelník“ zistil, že zabudol doma kufrík so svojím vybavením a skákal do auta. Stihol sa otočiť domov bez infarktu, tak sme boli zase „veselá folk skupina.“
Pravdupovediac, neverili sme, že pri teplote 36°C niekto príde na kávu, ale mýlili sme sa. Miestni kaviarnici sú príčetní, takže roznášali oveľa viac chladených limonád ako kávičiek. Mimochodom, zachrániť zrušený kostol a urobiť z neho oázu pokoja, je skvelý nápad a, ako iste viete, „žiaden svet nie je dosť šíry pre skvelé plány strapatých hláv.“ Máme radi uskutočnené skvelé plány.
Naše ctené publikum tým pádom nevyprahlo a sem-tam sa aj pridalo so spevom, čo takisto máme radi. Napokon už sa vyše tridsiatich rokov snažíme písať a spievať pesničky, ktoré si dokáže zaspievať každý, pre koho je muzika tak trochu súčasťou života a nie iba hlukový smog na pozadí. Hrali sme všetko od „Malín“ cez „Koľaje“ a Zahrajte mi“ až po doteraz nenahraté pesničky „Voda“, Námornícka,“ či „Dobré časy“ a „Dobré slovo.“ Skončili sme štýlovo „Uhlíkmi.“
Slniečko zapadlo skôr ako my. Nefungujeme na solárnu energiu, ale na tú, ktorú nám dáva publikum.
Jediný nedostatok ten večer mal: Nestihli sme ochutnať špecialitu Sankt Vitus Kaffee – koláč Kardinál. Asi sa tam budeme musieť ešte zastaviť.
