Tento rok je celý zvláštny. Zvláštne veci sa dejú v povetrí, počasie blázni. Zvláštne veci sa dejú medzi nami ľuďmi, lebo toľko hulvátstva a nenávisti sme, hádam, doteraz v našich končinách ešte nezažili. Žijeme blízko vojny, našťastie však v mieri. Aj u nás v podzemí, kde si každú stredu hrávame, vládne mier. Teda väčšinou. S výnimkou chvíľ, keď sa hádame o nuansy umeleckého prevedenia. Napríklad o to, ktorú pesničku to práve hráme.
Pokračovať v čítaní
Na biedne zimy sme si už akosi museli zvyknúť. Nevie s tým nič urobiť parlament, ani hydrometeorologický ústav. Túto zimu sa zima dostavila presne v deň nášho každoročného Spievania Za pecou. Horský park bol pod snehom, všade sa sánkovalo a šmýkalo a v Lesnej škole vďaka Nadácii Horský park sálala keramický pec. Pokračovať v čítaní
Tento rok náš muzikantský program skončil už v novembri, avšak práve tento mesiac nám priniesol dva veľmi príjemné zážitky. Pokračovať v čítaní
Ivanka pri Dunaji je obec, ktorá bola kúsok od Bratislavy. Viedla do nej cesta, ktorú neskôr museli preložiť inam, pretože sa stavalo bratislavské letisko. Ale to už je veľmi dávno, to bola Bratislava ešte „bezpečne ďaleko.“ Ostatných hádam pätnásť rokov sa Ivanka potýka s problémami s dopravou, pretože množstvo áut prechádzajúcich cez ňu tvorí zápchy každé ráno, aj poobede. Istý čas bol problém vôbec sa dostať z Ivanky ráno do práce, pretože autá a autobusy trčali na ceste a prepchaté vlaky meškali. Pokračovať v čítaní
Mali sme tú česť hrať Ivančanom, dojedajúcim kopec jabĺčkových dobrôt, ktorých väčšinu napiekli žiaci ivanskej Základnej školy s učiteľmi a rodičmi. Koláčiky, plnené jabĺčka, štrúdle podľa receptov celej armády starých materí. A na zapitie nealkoholický jabĺčkový punč s ovocím. To je, prosím, len zlomok z toho, na čom sa dalo maškrtiť. Dobrôt prihlásených do súťaže bolo vyše stovky. Pokračovať v čítaní
Keď mi niekedy v deväťdesiatych rokoch môj kamarát Jožo priniesol z Írska cédéčko s názvom „Irish pub songs,“ netušil som, že to bude láska na celý život. Írske pesničky ma dostali postupne vlastne keltská muzika všeobecne. Veľmi sa mi páčila, túžil som ju hrať, ale na husle, píšťalky a banjo som jednoducho nemal odvahu. Lenže potom mi Jožo ukázal video z nejakej írskej krčmy, kde naozaj bol a videl, ako tam proste dvaja muzikanti do seba kopli po jednej whiskey, zobrali nástroje a spustili tak, že celá krčma skackala. Tak som si povedal, že keď to zvládnu oni, tak to by v tom bol čert…. Hádam po dvadsiatich rokoch som opäť zobral do rúk husle a začal skúmať, ako to tí Íri robia, že im to aj v krčme tak dobre znie. Pokračovať v čítaní
Hanka Daubnerová patrí do nášho muzikantského prostredia od roku 1999, kedy sme sa dozvedeli o televíznom seriáli „Pesničkári slovenskí.“ Bol najmä jej dielom a boli sme poctení pozvaním naplniť jeden z jeho dielov. Odvtedy sme mali novú kamarátku, ktorá nás potešila vždy, keď sa objavila na našich koncertoch Za pecou, či kdekoľvek inde. Zvykli sme ju volať Dobrou vílou slovenského folku. Zistili sme, že Hanka je kolektívnou láskou nielen nás muzikantov, ale takisto ľudí okolo televízie. Známi režiséri, kameramani, zvukári, všetci s ňou pracovali s radosťou a prednostne. Jej dobrému slovu nikto nechcel odolávať. A tak vďaka Hanke je v 56 dvanásťminútových reláciach uchované dielo množstva slovenských folkových pesničkárov a skupín. Kopec pesničiek, na ktoré sa tým pádom celkom nezabudne. A my zase nezabudneme na Hanku. Pokračovať v čítaní
Začiatkom leta 1991 sme cestovali do Kremnice na obhliadku táboriska pre tábory Lesnej YMCA, tam kde sa napokon zrodili Rolničky. Cestou v autobuse sme počuli neuveriteľnú správu, že Srbské lietadlá bombardujú Ljublanské letisko. Boli sme zdesení. Pripadalo nám to strašne blízko. Bol to začiatok strašnej, štvorročnej vojny v bývalej Jugoslávii. Nevedeli sme s tým nič robiť, len sme cítili strach a odpor. Nesúhlas. Z týchto pocitov, z nášho videnia sveta v čase, kedy sme sa v našej krajine ešte len učili žiť slobodne a na vlastnú zodpovednosť, pochádza pesnička Pobláznená zem. Pokračovať v čítaní
