Kým televízie, rádiá, weby a iné médiá sú prepchaté táraninami ľudí, ktorí nemajú čo povedať a keby ich nik nepoznal, nijaká škoda by tým ľudstvu nevznikla, dielo mnohých múdrych ľudí ostáva skryté a neznáme.
Ja som si napríklad myslel, že Kliment Ondrejka je iba meno jedného z mojich folkových idolov – kapelníka skupiny Prešporok, ktorej pesničky som sa učil hrať na ruskej gitare už ako adolescent.
V roku 2009 som sa s Klimom zoznámil osobne a dokonca som mal tú česť zapojiť moje Štúdio U Mačky Murindy do nahrávania jeho piesní pre album „Piesne stadiaľ.“ Klimo mi vtedy daroval dve knižky, ktoré zostavil z diela svojho otca, takisto Klimenta Ondrejku a vydal. Jedna z nich sa volala „Rozprávania spod Salatína.“ Prečítal som ich, ako sa hovorí, jedným dychom a ostal som prekvapený a nadšený. Pán Ondrejka totižto zozbieral povesti a rozprávky, ktoré skutočne odpočul z rozprávania ľudí z liptovských hôr, ktorých ešte nedokázala „civilizácia“ zblbnúť, zglobalizovať, zabaliť do plastového obalu a predať.
Onedlho sme s kolegami cestovali na služobnú cestu na východné Slovensko. Kolegyňa Marika nás pozvala prenocovať k jej rodičom do Liptovského Mikuláša. Pri večernom rozhovore s jej otcom prišla reč aj na dielo pána Ondrejku. A on zrazu vraví: „Klimo Ondrejka? Toho som poznal. On bol taký tichý, usmievavý. Sedával v krčme pri pivku, ale vždy mal pri sebe zápisník a ceruzku. Sedel v kútiku a zapisoval si čo tam tí chlapi navymýšľali.“
Pán Ondrejka bol vtedy už ťažko chorý a už som sa s ním nestihol zoznámiť a poďakovať mu. Urobil toho pre slovenskú kultúru, históriu a národnú identitu veľa, narozdiel od davu darebákov, ktorí, oháňajúc sa národom, robia len ostudu našej krajine a národu a navyše kradnú.
Kým väčšina rozprávok sa na začiatku zaobíde s prostým, neurčitým „Kde bolo tam bolo,“ prípadne „za siedmimi horami a siedmimi dolinami“ bez určenia ktorým smerom, rozprávači pána Ondrejku si k svojmu vymýšľaniu pripravujú alibi ešte dokonalejšie: „Kde bolo tam bolo a možnože aj nebolo, alebo možno aj bolo, ale celkom ináč…“ A to, prosím, v tých dobách nebolo také jednoduché žalovať kohosi pre poplašnú správu, urážku honoru, či nekalú súťaž.
Za každým takýmto úvodom nasleduje skvelá historka, neraz s originálnym námetom, ktorý nie je odpísaný od bratov Grimmovcov, Andersena ani z iných zdrojov. Vznikli na grúňoch či v lesoch Liptova zo života prarodičov Slovenskej zeme. Sú odkazom, na ktorý môžme a máme byť hrdí, narozdiel od iných, novších „odkazov“, ktorými by sme sa rozhodne hrdiť nemali.
Keď Klimo konečne dokončil „Piesne stadiaľ,“ dovolili sme si na koncerte, pri ktorom Prešporok tento album uviedol na verejnosť, pesničkou „Kde bolo tam bolo“ doplniť jeho celkový obraz jasným odkazom na dielo pána Klimenta Ondrejku seniora.
Na naše naliehanie Klimo konečne vypátral, že kdesi v sklade ešte ležia „Rozprávania spod Salatína.“ Vďaka tomu od februára 2019 tieto knižky nosíme spolu s muzikou v našom folkovom cédékufríku, do ktorého si môžte prísť vybrať, alebo napíšte (rolnicky@rolnicky.sk) a my vám pošleme.
