V roku 1992 Rolničky existovali práve rok a boli súčasťou združenia YMCA, presnejšie jeho sekcie „Lesná YMCA“. Spolu s Petrom Škrakom, Rasťom Řezáčom a jeho sestrou Zuzanou sme viedli dva z jej oddielov „Dares“ a „Eldorado,“ tretím bol Dailyho oddiel „Orlíčatá“. Mali sme plno nápadov a vízií, nechýbalo nám odhodlanie a tak sme uskutočňovali krásne výpravy do prírody, tábory na zelenej lúke a veľa sme hrali a spievali. Tento rok sme sa dohodli s nadšencami z Českej Táborníckej Únie, ktorí organizovali postupovú súťaž detských a mládežníckych folkových, country a trampských muzikantov „Brána,“ že zorganizujeme jedno zo základných kôl u nás v Bratislave. Skutočne sme to urobili. Mali sme k dispozícii vhodné priestory v budove YMCA a použili sme desnú, vlastnoručne vyrobenú aparatúru s drevenými stojanmi na mikrofóny. Prihlásilo sa plno muzikantov. Oba naše oddiely postavili svoje oddielové kapely. V skupine Daresu okrem rolničkového Rasťa spievali aj Ľubica a Danka, ktoré sa následne stali prvými speváčkami Rolničiek, Ľubica aj autorkou viacerých pesničiek rolničkového repertoáru.
Ďalej na Bráne súťažili „Robinsonky“ z kremnickej Lesnej YMCA, mladí folkáči zo Senice, niekoľko skautských skupín a trampský dorast z Ivanky pri Dunaji, z ktorého si pamätám sestry Hajzokové.
Festival Brána sme organizovali každý rok až do roku 1995, potom sme skúsenosti odovzdali Danke Kolárovej zo Senice a začala sa história tamojšieho detského festivalu „Senický kľúčik.“
Pre otvorenie súťažného koncertu na jeseň 1992 som napísal pesničku „Brána“ a nahovoril som skupinu Tu v dome, aby ju tam so mnou zahrali. Odvtedy pesnička zapadla prachom a vytiahli sme ju až v roku 2017, keď sme začali zľahka používať banjo.