Je nahraté. Posledný záznam uložený, plán nahrávania skontrolovaný. Púšťame si nahrávku. Všetko trápenie v štúdiu je zabudnuté, naše pesničky nás prežijú.
S každým rokom, s ktorým nám pribúdajú povinnosti a starosti, kým voľného času ubúda, je pre nás spoločné muzicírovanie vzácnejšie. Vieme, že tu nie sme navždy, tak si aj tú muziku chceme užiť. Tešíme sa z každého pozvania a vystúpenia. Na nahrávanie treba veľa času. Najlepšie by bolo zobrať si pár dní dovolenku a odísť do Štiavnických hôr, kde sme pred 20 rokmi natočili album „Ostrov Pokladov.“ Lenže ono to už dnes nejde. Našťastie máme štúdio, kam môžme prísť kedykoľvek nám to povinnosti dovolia a po kúskoch po večeroch nahrávať a opakovať až kým sa to nepodarí. Vyše roka nám trvalo nahrať 13 pesničiek.
V štúdiu U Mačky Murindy sedí za počítačom Murindina reinkarnácia – mačka Čičolína a počúva. Pred pätnástimi rokmi sme tu nahrali album „Zasľúbená zem,“ ešte v starom, vlhkom domčeku. V kuchyni sa hralo, v obývačke bola réžia. Murinda sedávala na monitore a priadla. Aj Čičolína teraz pradie. Aj my pradieme.
Vydávame album na CD. Uznávame, že to je už zastaraná technológia, ale počas existencie tejto kapely zastarali gramofónové platne, kazety, cédéčka, dokonca už aj empétrojky, takže nás to nepoburuje. Však platne sa vraj zase vracajú. Nevieme pesničky šíriť ako súbory cez i-tunes. Vieme vymyslieť knižku s cédéčkom. Papierový domček, v ktorom bývajú pesničky. Hádam si poň prídu tí, ktorí napriek záplave hluku, ktorý na nás útočí zo všetkých strán, chcú počuť práve tie naše pesničky. Hráme folk – muziku, za ktorou sa musí prísť. Za ňou a za nami. Aby sme mali pre koho hrať.
Je zmixované vďaka nekonečnej obetavosti a trpezlivosti Alexovej, vypočuté, poskladané, odovzdané do výroby. Stihne sa to do nášho posledného tohoročného koncertu o dva týždne v Báhoni? Snáď… Potom bude čas na výdych.