Dušan ako posledný zo zakladateľov Rolničiek zanovito zotrváva v ich zostave. Ostatní ho oprašujú a zoškrabávajú z neho mach a trpezlivo znášajú jeho nápady.
Napísal väčšinu pesničiek Rolničiek a ešte občas nejakú aj napíše, čerpajúc pritom z reálií svojho života. Po úteku z Ľudovej školy umenia s odboru „Husle“ začal v desiatich rokoch hrať na gitare. Spoluzaložil skupinu Zápalky a po jej rozchode v roku 1991 skupinu Rolničky, kde doteraz hrá na dvanásťstrunovej gitare a sníva o tom, aké by to bolo hrať v kapele na base a nebyť kapelníkom.
Ako starý telekomunikačiar a novopečený ajtík používa techniku na pomoc pre zvládnutie množstva svojich plánov a zámerov, ale napokon mu stále najviac chutí hranie bez technickej podpory, pri ohníku.