{"id":826,"date":"2020-05-03T21:06:14","date_gmt":"2020-05-03T21:06:14","guid":{"rendered":"http:\/\/www.rolnicky.sk\/?p=826"},"modified":"2026-01-11T09:32:38","modified_gmt":"2026-01-11T09:32:38","slug":"skupina-zapalky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/?p=826","title":{"rendered":"Skupina Z\u00e1palky"},"content":{"rendered":"

\"\"<\/a>Skupina Z\u00e1palky b\u00fdva spom\u00ednan\u00e1 v\u00a0s\u00favislosti so skupinou Rolni\u010dky preto, lebo \u010das\u0165 reperto\u00e1ru Rolni\u010diek tvoria niektor\u00e9 pesni\u010dky, ktor\u00e9 p\u00f4vodne hr\u00e1vali e\u0161te Z\u00e1palky. Je to preto, lebo Z\u00e1palky boli prvou skupinou, v\u00a0ktorej som hr\u00e1val.<\/p>\n

Z\u00a0h\u013eadiska \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota je to ve\u013emi d\u00e1vno. V\u00a0roku 1986 bol svet celkom in\u00fd ako dnes a\u00a0aj my sme dnes in\u00ed, ako sme boli vtedy. Zhodou okolnost\u00ed sme sa na z\u00e1kladnej \u0161kole v\u00a0Kras\u0148anoch stretli zauj\u00edmav\u00e1 partia. V\u0161etci sme pri\u0161li dobrovo\u013ene pracova\u0165 do vtedaj\u0161ej jedinej detskej organiz\u00e1cie, ktorou bola Pionierska organiz\u00e1cia. Pritom sme v\u0161ak mali ku komunistickej ideol\u00f3gii vz\u0165ah \u010doraz chladnej\u0161\u00ed s rast\u00facou t\u00fa\u017ebou po slobode a\u00a0k tomu postpubert\u00e1lnu odvahu, mo\u017eno aj nerozv\u00e1\u017enos\u0165, \u010di drzos\u0165, u\u00a0ka\u017ed\u00e9ho v\u00a0trochu inom pomere. Tak sa stalo, \u017ee sme v\u00a0roku 1985 vst\u00fapili do pionierskej organiz\u00e1cie s\u00a0cie\u013eom chr\u00e1ni\u0165 deti pred jej vplyvom. Ke\u010f\u017ee sme zistili, \u017ee koman\u010di vytvorili Pionersku organiz\u00e1ciu tak, \u017ee \u201epokomunizovali\u201c stanovy Skautingu, ale potom ich aj tak sami poru\u0161ovali, na\u0161a \u010dinnnos\u0165 bola, napodiv, form\u00e1lne korektn\u00e1, \u010d\u00edm sme sa v\u0161ak neraz dost\u00e1vali do konfliktov s\u00a0vtedaj\u0161\u00edmi funkcion\u00e1rmi. V\u00a0roku 1986 sme sa rozhodli, \u017ee usporiadame sami, bez \u00fa\u010dasti ak\u00e9hoko\u013evek pionierskeho \u010di \u201ezv\u00e4z\u00e1ckeho\u201c profesion\u00e1la t\u00e1bor. Bolo n\u00e1s na to dos\u0165. Mirec, najstar\u0161\u00ed a\u00a0najrozv\u00e1\u017enej\u0161\u00ed z\u00a0n\u00e1s, Iveta a\u00a0jej spolu\u017eia\u010dky z\u00a0obchodn\u00e9ho u\u010dili\u0161\u0165a \u013duba a\u00a0Mi\u0161a, k\u00a0tomu Zelen\u00fd Anton a\u00a0napokon dve kamar\u00e1tky trampky Ivica a\u00a0Vierka. A\u00a0na seba by som bol zabudol. Patril som k\u00a0Mircovi ako ten zbrklej\u0161\u00ed a\u00a0spolo\u010dne sme liezli na nervy funkcion\u00e1rom tak, \u017ee n\u00e1s za\u010dali vola\u0165 Kremienok a\u00a0Chochol\u00fa\u0161ik.<\/p>\n

Na ten t\u00e1bor sme sa pripravovali ve\u013emi intenz\u00edvne. Vtedy sa, h\u00e1dam, v\u00a0ka\u017edom t\u00e1bore spievalo s\u00a0gitarami a\u00a0neboli to z\u010faleka v\u017edy budovate\u013esk\u00e9 pjosonky. My sme v\u0161ak chceli muziku poda\u0165 tak, aby zaujala aj tie deck\u00e1, ktor\u00e9 k\u00a0nej zatia\u013e vz\u0165ah nemali. A\u00a0tak sme s\u00a0Mirom a\u00a0Ivicou za\u010dali zocvi\u010dova\u0165 t\u00e1borov\u00fd reperto\u00e1r s\u00a0troma gitarami a\u00a0dokonca s\u00a0trojhlasmi. Rodi\u010dia moje zanietenie pre muziku Brontosaurov podporili finan\u010dne, tak\u017ee som si za\u010diatkom leta mohol k\u00fapi\u0165 \u010derven\u00fa dvan\u00e1s\u0165strunov\u00fa gitaru zna\u010dky Cremona za 1140 K\u010ds so stra\u0161ne \u0161irok\u00fdm, rovn\u00fdm hmatn\u00edkom. Pam\u00e4t\u00e1m sa, \u017ee prv\u00fa pesni\u010dku, ktor\u00fa sme sa nau\u010dili hra\u0165 a\u00a0spieva\u0165, bola \u201eU\u017e se n\u00e1m \u010das kr\u00e1t\u00ed\u201c od Spiritu\u00e1l Kvintetu. Ivica n\u00e1\u0161 reperto\u00e1r obohatila o\u00a0pesni\u010dky z\u00a0Porty, ktor\u00e9 poznala z\u00a0trampsk\u00fdch parti\u00ed, doteraz sa pam\u00e4t\u00e1m, ako kr\u00e1sne spievala \u201eTomy, m\u016fj drahej Tomy.\u201c<\/p>\n

Ten t\u00e1bor bol skvel\u00fd. Konal sa na Jahodn\u00edku v\u00a0od\u013eahlom k\u00fate tamoj\u0161ieho kempingu a\u00a0po \u0148om sa rozbehli naplno na\u0161e oddiely, v\u00a0ktor\u00fdch sme deck\u00e1 tak trochu smerovali k\u00a0samostatnosti v\u00a0konan\u00ed a\u00a0myslen\u00ed. Chodili sme na ve\u013ea v\u00fdprav do pr\u00edrody, vym\u00fd\u0161\u013eali r\u00f4zne hry a, samozrejme, t\u00e1borili. No a\u00a0ke\u010f\u017ee sme u\u017e mali zocvi\u010den\u00e9 nejak\u00e9 pesni\u010dky, \"\"<\/a>povedali sme si, \u017ee by sme mohli sk\u00fasi\u0165 aj nejak\u00e9 svoje vlastn\u00e9. A\u00a0tak vlastne za\u010dali Z\u00e1palky. Ten n\u00e1zov bol naozaj odrazom n\u00e1\u0161ho z\u00e1palu pre\u00a0pr\u00e1cu s\u00a0de\u0165mi, v\u00a0ktorej sme \u00a0postupne celkom otvorene za\u010dali \u010derpa\u0165 z\u00a0diela Jaroslava Foglara. Eva n\u00e1m z\u00a0obchodu priniesla ve\u013ek\u00fa cedu\u013eu z\u00a0ve\u013ekoobchodn\u00e9ho balenia z\u00e1paliek, na ktorej bolo nap\u00edsan\u00e9 \u201eZ\u00c1PALKY \u2013 vlhko \u0161kod\u00ed.\u201c<\/p>\n

Z\u00a0prv\u00fdch troch pesni\u010diek v\u00a0na\u0161om reperto\u00e1ri boli dve moje, \u201eSnehov\u00e9 lampi\u010dky\u201c a \u201eNikto nie je viac.\u201c Chochol\u00fa\u0161ik zlo\u017eil tretiu a\u00a0volala sa \u201eOhnisko.\u201c Boli za nimi na\u0161e z\u00e1\u017eitky a\u00a0\u013eudia, s\u00a0ktor\u00fdmi sme sa radi stret\u00e1vali.<\/p>\n

V\u00a0auguste 1986 sa konal tie\u017e prv\u00fd \u201eOhe\u0148 n\u00e1vratov,\u201c \u010do bola rozl\u00fa\u010dka s\u00a0pr\u00e1zdninami na\u0161ich oddielov, spojen\u00e1, samozrejme, so zasp\u00e1van\u00edm pod \u0161ir\u00e1kom pri dohas\u00ednaj\u00facom ohni. To\u013eko k\u00a0p\u00f4vodu textu piesne \u201eOhe\u0148 n\u00e1vratov\u201c na mel\u00f3diu jednej s\u00a0piesni Paula Simona a\u00a0Arthura Garfunkela.<\/p>\n

Ak sa dobre pam\u00e4t\u00e1m, prv\u00e9 verejn\u00e9 vyst\u00fapenie sme mali v roku 1987 v Kras\u0148anskom klube Elan. Postupne n\u00e1m v\u0161ak za\u010dala ch\u00fdba\u0165 basa. Proste kapela bez basy, to nie je ono. Ke\u010f\u017ee v oddieli Kamz\u00edk, ku ktor\u00e9mu som patril, dobr\u00e1 polovica \u013eud\u00ed sk\u00fa\u0161ala hra\u0165 na gitare, bolo z koho vybera\u0165. Sk\u00fasili sme pozva\u0165 Braniho, ktor\u00e9ho sme v tom \u010dase volali aj Kleof\u00e1\u0161 a nesk\u00f4r ho najm\u00e4 trampi poznali ako Bradu. Poskladali sme sa na basu a zak\u00fapili ju za 3200 K\u010ds vo vtedaj\u0161om obchode s hudobn\u00fdmi n\u00e1strojmi na \u0160ustekovej ulici v Petr\u017ealke. Brani preuk\u00e1zal talent na hranie aj na spev a na jese\u0148 sme u\u017e s n\u00edm vystupovali vo vtedaj\u0161ej ba\u0161te folkovej a country hudby, ktorou nesporne bolo kult\u00farne stredisko na Vajnorskej ulici. Bolo n\u00e1s v\u0161ak u\u017e p\u00e4\u0165, preto\u017ee sme pribrali aj Mi\u0161u ako spev\u00e1\u010dku a flautistku. Base sme dali meno Er\u017ea. Je dodnes \u010dinn\u00e1 a sl\u00fa\u017ei ako jedna z cvi\u010dn\u00fdch b\u00e1s Rolni\u010diek.<\/p>\n

V\u00a0roku 1987 n\u00e1m do reperto\u00e1ru pribudla piese\u0148 \u201eUhl\u00edky,\u201c ktor\u00fa sme cvi\u010dili u\u00a0n\u00e1s na z\u00e1hrade v\u00a0Lama\u010di, tam, kde je dnes iba p\u00fa\u0161\u0165 po zru\u0161en\u00ed projektu s\u00eddliska.<\/p>\n

V\u00a0roku 1988 sa \u010fal\u0161\u00ed \u010dlen oddielu Kamz\u00edk Martin \u0160\u00fatovec, ktor\u00fd sa podpisuje aj Shooty, za\u013e\u00fabil do banja. Zak\u00fapil nesmierne hmotn\u00e9 \u010deskoslovensk\u00e9 banjo a\u00a0na \u00fakor \u0161t\u00fadia, o\u00a0ktor\u00e9ho obsahu sa vyjadroval s\u00a0de\u0161pektom, usilovne cvi\u010dil najprv pod\u013ea tradi\u010dn\u00fdch banjov\u00fdch u\u010debn\u00edc. Tie v\u0161ak \u010doskoro tie\u017e zavrhol a\u00a0h\u013eadal vlastn\u00fa cestu. V\u00a0takomto nastaven\u00ed nast\u00fapil k\u00a0n\u00e1m do kapely a\u00a0dal jej nov\u00fd rozmer. Muzika chytila \u0161\u0165avu. Do reperto\u00e1ru sme zaradili star\u0161iu pesni\u010dku \u201eKo\u010d\u00edk\u201c a\u00a0po\u010das jarn\u00e9ho t\u00e1bora na \u0160tampochu mi zrazu spadla z\u00a0neba do hlavy pesni\u010dka \u201ePor\u00fa\u010dajte Bohu du\u0161u.\u201c<\/p>\n

V tom roku h\u013eadala spev\u00e1\u010dka skupinu BG album Katka Po\u0159\u00edzkov\u00e1 niekoho, kto by jej nap\u00edsal slovensk\u00e9 texty k americk\u00fdm pesni\u010dk\u00e1m. Zop\u00e1r razy sme sa stretli, ne\u017e zo m\u0148a vypadol pokus, ktor\u00fd sa volal \u201eModr\u00e1 tr\u00e1va.\u201c Katke ale nesedel. Pripadal jej pr\u00edli\u0161 trampsk\u00fd a to nebol smer, ktor\u00fdm chcela \u00eds\u0165. Ja, naopak som tento smer sledova\u0165 chcel a origin\u00e1ly country textov mi pripadali pr\u00e1zdne. Proste sme sa \u201enestretli,\u201c \u010do v\u0161ak ni\u010d nemen\u00ed na tom, \u017ee vtedaj\u0161ie nahr\u00e1vky BG albumu dodnes s ist\u00fdm obdivom po\u010d\u00favam. \u201eModr\u00fa tr\u00e1vu\u201c sme nacvi\u010dili, ale hrali sme ju len v\u00fdnimo\u010dne. Nevedeli sme ani kto je autorom hudby a nechceli sme \u201ekradn\u00fa\u0165.\u201c<\/p>\n

\"\"<\/a>V\u00a0lete 1989 sme vyrazili na v\u00fdpravu do Ju\u017en\u00fdch \u010ciech. Nebol to \u201evander\u201c v\u00a0pravom slova zmysle, sk\u00f4r vlastivedn\u00e1 v\u00fdprava, ktor\u00e1 mala ciele a miesta ktor\u00e9 sme chceli nav\u0161t\u00edvi\u0165. Skon\u010dila sa v\u0161ak pri Brezovej pod Bradlom pri trampskom ohni, kam sme si cestou sp\u00e4\u0165 za\u0161li.<\/p>\n

V\u00a0septembri 1989 sme sa z\u00fa\u010dastnili trampsk\u00e9ho festivalu \u201ePod modrou oblohou\u201c v\u00a0Brezovej pod Bradlom. Bol kr\u00e1sne slobodomyse\u013en\u00fd, av\u0161ak, bohu\u017eia\u013e, dos\u0165 alkoholick\u00fd. Pred nami hrala skupina Slnie\u010dko a\u00a0ke\u010f sme videli akou r\u00fdchlos\u0165ou v\u00a0nich mizne bur\u010diak, \u010dudovali sme sa, \u017ee e\u0161te v\u00f4bec stoja. Zato publikum v\u00a0\u010dase, ke\u010f sme vy\u0161li na p\u00f3dium my, u\u017e v\u00e4\u010d\u0161inou le\u017ealo, ale zato sa dobre bavilo.<\/p>\n

V\u00a0tom roku sme tie\u017e nav\u0161t\u00edvili na Ivicin podnet festival Ozveny ciest v\u00a0Koz\u00e1rovciach. Ten bol skuto\u010dne kr\u00e1sny, tam by sa n\u00e1m bolo p\u00e1\u010dilo hra\u0165, len\u017ee o\u00a0n\u00e1s nevedeli, \u017ee existujeme.<\/p>\n

Cvi\u010dili sme vtedy naj\u010dastej\u0161ie v\u00a0Dome Zv\u00e4zarmu na Kolibe, preto\u017ee n\u00e1\u0161 oddiel Kamz\u00edk bol s\u00fa\u010dasne aj oddielom R\u00e1diov\u00e9ho orienta\u010dn\u00e9ho behu. Zv\u00e4zarmovci vedeli \u010do rob\u00edme a\u00a0pom\u00e1hali n\u00e1m. Predseda okresn\u00e9ho v\u00fdboru Zv\u00e4zarmu Fero Mikur\u010d\u00edk bol navy\u0161e basistom skupiny Lojzo, tak\u017ee pre muzikantov mal pochopenie.<\/p>\n

V\u00a0t\u00fdch \u010dasoch bola aparat\u00fara ve\u013emi drah\u00e1 a\u00a0kapela si ju obvykle nemohla dovoli\u0165. Len\u017ee ako sa zbavi\u0165 strachu z\u00a0mikrof\u00f3nov? Vyrie\u0161il som to tak, \u017ee som postavil stra\u0161n\u00fd mixpult v\u00a0sololitovej krabici a\u00a0vyrobil sadu mikrof\u00f3nov. Elektretov\u00e9 mikrof\u00f3ny, \u010do sa pou\u017e\u00edvali v\u00a0prenosn\u00fdch magnetof\u00f3noch, ktor\u00e9 som k\u00fapil v\u00a0baz\u00e1re na Tehelnej ulici po p\u00e1r korun\u00e1ch, som vstaval spolu s\u00a0baterkami do hlin\u00edkov\u00fdch t\u00fab od \u0161umiv\u00e9ho celaskonu. K\u00a0tomu som vyrobil neuverite\u013en\u00e9, dreven\u00e9 stojany, no a\u00a0ono to, napodiv, vo\u013eajako fungovalo.<\/p>\n

Dopravu na vyst\u00fapenia sme rie\u0161ili obvykle vlakom, lebo do autobusu sa kontrabas nemusel zmesti\u0165. Okrem toho vo vlaku sa dalo hra\u0165. Nikomu to nevadilo, naopak, ak sa i\u0161lo na nejak\u00fd festival, tak sa e\u0161te aj v\u0161elikto pridal. Aut\u00e1 sme jednoducho nemali.<\/p>\n

Na jese\u0148 1989 som narukoval do arm\u00e1dy. Ako \u010derstv\u00fd in\u017einier som mal v\u00a0zelenom str\u00e1vi\u0165 rok. V\u00a0okt\u00f3bri sme v\u00a0kas\u00e1r\u0148ach po\u010d\u00favali v\u00a0r\u00e1diu rel\u00e1ciu \u201eRadioporta\u201c s\u00a0v\u00fdberom z\u00a0tohoro\u010dnej Porty. Muzikanti si u\u017e v\u00f4bec nebrali serv\u00edtky, robili si nepokryte srandu z\u00a0koman\u010dov a\u00a0Jan Nedv\u011bd svoj\u00edm recit\u00e1lom dosiahol to, \u017ee z\u00a0h\u013eadiska odch\u00e1dzal ml\u010danliv\u00fd dav, z ktor\u00e9ho boli pr\u00edslu\u0161n\u00edci VB silne znepokojen\u00ed. Po\u010d\u00favali sme r\u00e1dio a\u00a0vraveli si, \u017ee koman\u010di s\u00fa do dvoch rokov dolu. Boli dolu o\u00a0\u0161es\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov a\u00a0v\u00a0j\u00fani 1990 ma z\u00a0vojny poslali domov. To u\u017e som si p\u00edsal s\u00a0\u010eatlom, \u0161\u00e9fom Ozvien ciest. Ve\u013emi sme sa te\u0161ili, ke\u010f n\u00e1s pozval vyst\u00fapi\u0165 na Ozven\u00e1ch ciest a\u00a0usilovne sme cvi\u010dili. To s\u00a0nami u\u017e cvi\u010dila aj Ivicina kolegy\u0148a Jana, tak\u017ee sme boli sedem\u010dlenn\u00e9 teleso.<\/p>\n

Vyst\u00fapenie na Ozven\u00e1ch ciest bolo pre n\u00e1s n\u00e1dhern\u00e9. Amfite\u00e1ter v\u00a0Tlma\u010doch bol pln\u00fd \u013eud\u00ed naladen\u00fdch na t\u00fato muziku. Po\u010d\u00favali, rozumeli, tlieskali, spievali, dali n\u00e1m proste to, \u010do muzikanti potrebuj\u00fa \u2013 zmysel. Pri\u0161li sme tam aj s\u00a0pesni\u010dkou \u201eMaliny,\u201c v\u00a0ktorej sa mi na slov\u00e1 premenili obr\u00e1zky a\u00a0spomienky e\u0161te na vojne v\u00a0Kol\u00edne pri prech\u00e1dzke v\u00a0parku na brehu Labe. V\u00a0kas\u00e1r\u0148ach som dop\u00edsal tie\u017e n\u00e1pad, ktor\u00fd mi v\u00a0liste nap\u00edsal Shooty. Za\u010d\u00ednal sa slovami \u201eI\u0161lo diev\u010da po vodu\u201c a\u00a0stal sa prvou slohou piesne \u201eV\u0155ba.\u201c Na\u0161im spolo\u010dn\u00fdm dielom je aj hodnotn\u00fd opus \u201eDziny-dajdom.\u201c Shooty pri\u0161iel v \u010dase rastu slovensk\u00e9ho nacionalizmu, ktor\u00fd z\u00a0du\u0161e nezn\u00e1\u0161al, s\u00a0te\u00f3riou, \u017ee banjo vlastne vymysleli Slov\u00e1ci a\u00a0volalo sa p\u00f4vodne \u201eVaryto.\u201c A\u00a0\u017ee nech si Ameri\u010dania maj\u00fa svoj Bluegrass, my m\u00e1me gr\u00fane a\u00a0na nich \u201egr\u00fa\u0148grass.\u201c To\u013eko k\u00a0\u017e\u00e1nrov\u00e9mu endemitu, vyskytuj\u00facemu sa len v\u00a0skupine Z\u00e1palky.<\/p>\n

\"\"<\/a>V roku 1990 sme n\u00e1\u0161 reperto\u00e1r u\u017e t\u00fa\u017eili nahra\u0165. Prv\u00fd pokus sme spravili u\u017e v\u00a0j\u00fani, ale nedopadol dobre. Na vojne sa mi v\u0161ak podarilo postavi\u0165 druh\u00fd, o\u00a0\u010dosi lep\u0161\u00ed mixpult, k\u00a0tomu sme mali magnetof\u00f3n B117 a\u00a0v\u00a0okt\u00f3bri sme sa na jeden v\u00edkend nas\u0165ahovali do Ivanky do dom\u010deka Mi\u0161inej mamy a\u00a0live nahrali v\u0161etko, \u010do sme vedeli zahra\u0165. Robo Benkovits, zvan\u00fd Citr\u00f3n, n\u00e1m posl\u00fa\u017eil ako zvuk\u00e1r. Je to jedin\u00e1 zachovan\u00e1 sada nahr\u00e1vok cel\u00e9ho reperto\u00e1ru Z\u00e1paliek.<\/p>\n

V\u00a0roku 1991 sa Porta rozdelila na Portu a\u00a0Interportu, ktorej sa chopili niekdaj\u0161\u00ed zakladatelia festivalu Porta a\u00a0vr\u00e1tili ju nasp\u00e4\u0165 do \u00dast\u00ed nad Labem. N\u00e1zov Interporta deklaroval z\u00e1mer organiz\u00e1torov roz\u0161\u00edri\u0165 z\u00e1ber aj na Slovensko. Slovensk\u00e9 kolo sa konalo v\u00a0Nitre a\u00a0my sme post\u00fapili do fin\u00e1le. V\u00a0lete 1991 sme tam napokon aj vyst\u00fapili, ale bez ak\u00e9hoko\u013evek \u00faspechu. V\u00a0auguste sme e\u0161te hrali na Ozven\u00e1ch ciest, kde mala premi\u00e9ru pesni\u010dka \"\"<\/a>\u201eKlob\u00e1sky.\u201c S\u00f3la spievali kapeln\u00edci troch kapiel: Ma\u0148as z\u00a0topo\u013e\u010dianskej Pohody, \u010eatel, kapeln\u00edk Lesn\u00fdch \u0160kriatkov a\u00a0Stano Bro\u017e, ved\u00faci skupiny \u010eugov zo Spi\u0161skej Novej Vsi. \u00a0O\u00a0t\u00fd\u017ede\u0148 sme e\u0161te hrali v\u00a0ra\u010dianskom amfite\u00e1tri na festivale zdru\u017eenia D\u00faha a t\u00fdm sa akt\u00edvna \u010dinnos\u0165 Z\u00e1paliek skon\u010dila. Na\u0161e cesty sa rozi\u0161li r\u00f4znymi smermi. Ne\u0161lo len o\u00a0hudbu, preto\u017ee t\u00e1 bola v\u017edy len odrazom toho, \u010d\u00edm sme \u017eili. Posledn\u00fd raz sme spolu zahrali na jese\u0148 1991 op\u00e4\u0165 v\u00a0kultur\u00e1ku na Vajnorskej v\u00a0r\u00e1mci ka\u017edoro\u010dn\u00e9ho festivalu country hudby.<\/p>\n

Je to d\u00e1vno a nep\u00edsali sme si kroniku, ale to nevad\u00ed. To, na \u010dom komu z\u00e1le\u017ealo, si nepochybne aj zapam\u00e4tal a na to ostatn\u00e9 sa m\u00f4\u017ee aj zabudn\u00fa\u0165. Hlavn\u00e9 je, \u017ee ostali pesni\u010dky a v nich je to v\u0161etko. Ak dobre r\u00e1tam, do p\u00f4vodn\u00e9ho reperto\u00e1ru Z\u00e1paliek ich patrilo 23.<\/p>\n

Zoznam \u010dlenov skupiny Z\u00e1palky:<\/p>\n

Od 1986: Miroslav \u0160vec, Iveta Vojtkov\u00e1, Du\u0161an Franc\u016f<\/p>\n

Od 1987: Branislav Burger, Michaela Knappov\u00e1<\/p>\n

Od 1988: Martin \u0160\u00fatovec<\/p>\n

Od 1990: Jana Kol\u00e1rikov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Skupina Z\u00e1palky b\u00fdva spom\u00ednan\u00e1 v\u00a0s\u00favislosti so skupinou Rolni\u010dky preto, lebo \u010das\u0165 reperto\u00e1ru Rolni\u010diek tvoria niektor\u00e9 pesni\u010dky, ktor\u00e9 p\u00f4vodne hr\u00e1vali e\u0161te Z\u00e1palky. Je to preto, lebo Z\u00e1palky boli prvou skupinou, v\u00a0ktorej som hr\u00e1val. Z\u00a0h\u013eadiska \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota je to ve\u013emi d\u00e1vno. V\u00a0roku … Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed →<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":831,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":true,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-826","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-historia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/826","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=826"}],"version-history":[{"count":15,"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/826\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1556,"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/826\/revisions\/1556"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/831"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=826"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=826"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.rolnicky.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=826"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}