Vo vývoji

Vo vývoji na festivale Pramene v júli 2019

V júli 2014 som na festivale „Pramene“ videl hrať skupinu „Z ničoho nič.“ Bolo to šesť školáčiek s Radom Junasom a hrali pesničky, ktoré som poznal z repertoárov vtedy už nehrajúcich kremnických folkových skupín Tajf a Zvonybells. O rok neskôr to už bola skupina „Vo vývoji“ a rok po roku som potom sledoval, ako sa kapela skutočne vyvíja. Netrvalo dlho a skupina sa stabilizovala ako rodinná kapela Junasovcov. Hrajú v nej všetci okrem mamy Zuzky, ktorá však nikdy nechýba pri ich vystúpeniach. Tatko Rado hrával na basu a spieval v skupine Tajf a okrem toho je už desať rokov konferanciérom podujatí Granu. Konferoval všetky ročníky festivalu „Klepáč“ a každý rok si jeho láskavé sprievodné slovo môžete vypočuť v Sklených Tepliciach na Prameňoch. V tomto roku však nielen konferoval, ale aj inicioval a zorganizoval v Kremnici prvý raz festival „Folk v záhrade.“

S tatkom gitaristom drží rytmus kapely basgitarista Samo a zvyšok obstarajú jeho dve sestry. Speváčka Ema svoj temperament dáva pocítiť vo svojom usadenom hlase, takže piesne v jej podaní majú svoje posolstvo náležite citovo podfarbené. Štvrtou do partie je multiinštrumentalistka a speváčka Daniela. Odmalička prichádzala na pódium s najväčším počtom nástrojov a tak to aj ostalo. Daniela hrá na saxofóne, píšťalkách aj perkusiách.

Skupina „Z ničoho nič“, predchodca skupiny „Vo vývoji“ v lete 2014

Skupina je stále „Vo vývoji.“ Junasovci držia a hrajú spolu, na to sa nič nemení a dúfam, že dlho ani nezmení. Avšak rozširuje sa ich repertoár. Zatiaľ pesničky píše iba Rado, avšak starostlivo striehnem na prvé dielo z druhej generácie. Rodinný trojhlas pekne ladí aj farebne a celá kapela podvedomo svojím zvukom pokračuje v najlepšej tradícii kremnických folkových kapiel. Ako ju charakterizovať?

Kremnická kapely vždy zneli mlado. Možno preto lebo nikdy neboli čisto mužské a dievčenské hlasy ich spev skutočne omladzovali. Inštrumentálnu zložku tejto muziky tvorili melodické nástroje. Žiaden veľký buchot, ale najmä gitary, husle, basa, píšťalky. Takto znie „Vo vývoji.“

Vo vývoji a temer celý Tajf na festival „Folk v záhrade“ v auguste 2020

V rovine obsahu išlo v kremnickej muzike vždy o pesničky s obsahom hodným zamyslenia a s jasnou hodnotovou orientáciou na to, čo odjakživa považujeme za dobré. Kremnické pesničky nikdy neboli plytké, ani prvoplánové. Rád vždy nanovo prežívam so skupinou „Vo vývoji“ pesničky „Viem niečo čo sa oplatí,“ takisto „Nájsť kus pokoja v búrkach,“ alebo „Medové motúzy.“ Čakám na to, kedy vytiahnu pesničku „Ulica“ a kopec ďalších, ktoré ešte na nahrávkach čakajú na „oživenie.“ Je namieste na tomto mieste pripomenúť aj autorov Tomáša Edelsbergera, Maroša Vojtka, či Ivana Štroffeka a, samozrejme, Rada Junasa.

Videl som „Vo vývoji“ aj ako sprievodnú kapelu Martina Libiča. Znelo to výborne. Pesničky, ktoré som poznal doteraz len v sólovom podaní, dostali nový zvuk a dynamiku a teda aj naliehavosť podania.

Prajem Junasovcom, aby  ostali Vo vývoji natrvalo. Sú už vyhratou kapelou, ktorá vie aj dať prevzatým pesničkám svoju tvár a ja s nádejou čakám na to, kedy sa na nás usmeje vlastnými pesničkami s ich pohľadom na svet. Nenalieham, času dosť, vo vývoji sme predsa stále všetci.

Tento obsah bol zaradený v Kronika. Zálohujte si trvalý odkaz.