Kremnická Bašta – vraj posledná

Mali sme tú česť prijať pozvanie na 16. Kremnickú Baštu ako jedna zo štyroch kapiel. Také pozvanie sa neodmieta. Navyše to tak vyzerá, že zvládame aj komplikovanejšie plány dopravy z rôznych miest tak, aby sme boli včas na mieste. Z dovoleniek, aj z lukostreleckého tábora sme sa zbehli do Kremnice a o šiestej sme sa už rozpamätávali na pesničky na nádvoríčku medzi bránami mestského opevnenia. Naozaj sme čosi pocvičili, ale aj oslávili. My nevynecháme žiadnu príležitosť, ktorá za oslavu stojí. K 25. narodeninám kapely sme si obliekli nové tričká, ktoré zohnala Hanka, potom sme blahoželali k narodeninám Majke a už bol čas presúvať sa na javisko, kde zatiaľ Janko Kulich s Kolegiom húdli veľmi šťavnatú muziku. Zíral som na to ako na zjavenie. Šiator priamo na ulici, lavičky priamo na ulici a na nich plno živých ľudí, ktorí prišli za muzikou. Vôbec to nevyzeralo ako končiaci festival. Fungovalo to aj na ulici.

0014_Rolnicky_zblizka

Hralo sa výborne. Zvukár svojej práci rozumel, navyše bol prítomný aj náš Alex. A najmä sme mali komu hrať. Kopec známych tvárí, plno spievajúcich ľudí, v hľadisku nechýbal náš bývalý basista Biely Medveď. Z rôznych strán vykúkal s foťákom Miloš Lacko a na boku skackali dievčatá z kapely Vo vývoji. Dospievali sme a uvoľnili javisko Edovi Klenovi a jeho Klenotom. Večer gradoval až k vrcholu vystúpenia Marien. Vyšli pred mikrofóny a spievali na dlažbe pešej zóny ako pri táboráku…

Tak to bola Kremnická Bašta – vraj posledná. Tak fakt neviem, chvála Bohu, nevyzeralo to tak.

Tento obsah bol zaradený v Všeobecné. Zálohujte si trvalý odkaz.